Margita Figuli Knihy

Hloubkou prožitku a upřímnosti citu nesené vyprávění slovenské spisovatelky (nar. 1910) o životě oravské vesnice v době první světové války, především však vzpomínání na doby vlastního dětství a zejména matku, dobrou a statečnou slovenskou ženu.

Autorka ukazuje poslední roky Chaldejska, otrokářské říše, kde stál hrdý, proti útokům nepřátel pevnou zdí obehnaný Babylon, o kterém platil názor, že je nedobytný. Jenže nakonec také padl a na jeho místě zůstala jen holá poušť.

Autorka ukazuje poslední roky Chaldejska, otrokářské říše, kde stál hrdý, proti útokům nepřátel pevnou zdí obehnaný Babylon, o kterém platil názor, že je nedobytný. Jenže nakonec také padl a na jeho místě zůstala jen holá poušť.

Výbor z próz přední slovenské spisovatelky, představitelky tzv. "lyrizované prózy", pojmenovaný podle nejrozsáhlejší novely (Deset dní, Žalm biblický, Tři kaštanoví koně, Dřevorubci, Zuzana, Uzlík tepla, Pokušení, Zem).Příběhy nesené melodií bohaté řeči, v podání blízké lidové baladě nebo pohádce, příběhy, v nichž hrdinkami jsou ženy, bojující o eticky pojatý rovnoprávný vztah mezi ženou a mužem, a v nichž síla mravní je programem a slabost mravní je zradou a je trestána

Autorka ukazuje poslední roky Chaldejska, otrokářské říše, kde stál hrdý, proti útokům nepřátel pevnou zdí obehnaný Babylon, o kterém platil názor, že je nedobytný. Jenže nakonec také padl a na jeho místě zůstala jen holá poušť.

Výber z diela Margity Figuli (1909 – 1995) sa zameriava na časť jej tvorby, ktorá významne ovplyvnila modernú slovenskú prózu. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia bola jej práca kľúčová pre generačné úsilie mladších literátov, ktorí sa snažili o nový pohľad na človeka a jeho život. Figuli sa venovala umeleckému hľadaniu a vysvetľovaniu skrytých motivácií impulzívneho konania, iracionálnych skutkov a silných vášní, pričom skúmala faktory „vnútornej prírody“ človeka, ako sú „osudová predurčenosť“ a „zákony krvi“. Tento prístup sa označuje ako lyrizovaná próza alebo próza naturizmu. Výber z diela zachytáva prínos Figuli k tomuto umeleckému smeru. Obsahuje zbierku poviedok a noviel Pokušenie z r. 1937, ktorá ponúka netradičný pohľad na svet z perspektívy „milujúcich žien“, a pôvodnú verziu romantického príbehu Tri gaštanové kone z r. 1940, ktorý skúma vernosť a ťažkosti lásky. Ďalšie poviedky a novely v tomto výbere dopĺňajú texty, ktoré sa už za života autorky stali súčasťou klasického dedičstva modernej slovenskej prózy a významne prispeli k slovenskému literárnemu kánonu.

This gem of Slovak naturalism was written in 1940. The story takes the reader to a mountain village. The protagonist narrates the vicissitudes, suffering, and success he experiences as he pursues a love affair, resulting in the triumph of pure love.

Kniha desiatich noviel Pokušenie (1937), príbehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. 13 poviedok:Extáza, Halúzky, Arvenzisove husle, Strmina, Uzlík tepla, Víchor, Rubári, Príval, Vibrácia krvi, Čierny býk, Horali, Olovený vták

Roku 1942 knižne vydala rozhlasovú hru Sen o živote

Historický román Babylon je jedinečným dielom slovenskej literatúry a významnou métou spisovateľkinho umeleckého vývinu. Rodilo sa v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny, keď sa autorka na starom historickom námete z čias zániku Chaldejskej ríše usilovala vyrovnať s otázkami širšej a zároveň súčasnej ľudskej platnosti a cez skryté paralely vyjadrila hlboké porozumenie pre základné potreby ľudskej spoločnosti.V Babylone ožívajú pred nami pestré exotické obrazy dávnej krajiny, postavy kráľov Kýra a Balsazara, sme svedkami vladárskych rozbrojov, zradných bojov o moc medzi vojskom a klérom - i ľúbosti prostého dievčaťa Nanai.Margita Figuli s nezlomnou pracovitosťou, trpezlivosťou a svedomitosťou zbierala v čase, keď Európa horela v ohni vojny, potrebný materiál z vedeckých prameňov písaných vo viacerých svetových jazykoch.Pre tento zodpovedný prístup k práci a hlavne pre autorkinu silu a prirodzenosť v umení prejavu dosiahol román Babylon nevšedný ohlas a náležité ocenenie.

V románe Víchor v nás autorka zobrazila život a problémy výrobného podniku na Orave, v ktorom pracujú prevažne ženy.

Fragment románu Zuzana (1949) je príbehom dievčaťa, ktoré sa napriek svojmu pôvodu zapojí do sociálnych zápasov robotníkov.

Autobiografický charakter má aj memoárovo-esejistická próza Ariadnina niť (1964). Autorka sa v nej na základe zážitkov z detstva a mladosti usilovala hľadať východiská pri výchove a vzdelaní nových generácií. Príbeh sa odohráva v školskom a rodinnom prostredí.

K svojmu záujmu z rokov mladosti o veršovaný prejav, ako aj k témam z ľudovej slovesnosti sa Figuli vrátila v lyricko-epickej skladbe pre deti Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980). V duchu zachovanej tradície zdôraznila v nej najmä ideové pohnútky konania a činov tohto pudového hrdinu.

Desiatka poviedok, ktoré sa sústreďujú na vnútro i celú osobnosť človeka, na jeho vzťahy morálne i spoločenské. Sú to poviedky citlivé, psychologický jemné, citové.

Kniha desiatich noviel Pokušenie (1937), príbehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. V novele Mámivý dúšok autorka zobrazila svár telesného a duchovného ako vnútornú drámu hlavnej postavy. Zakomponovala ich ako rozlíšenie ľúbosti a lásky. Figuli opisuje vášeň, mámenie, ktoré sú opojné. Preciťuje to jej hrdinka, ale obáva sa, že je to len chvíľkové vzplanutie citov. Preto hľadá spôsob, ako sa uistiť o tom, či je patnerov ľúbostný cit skutočný, či má silu prerásť v lásku, či sú partneri na ňu pripravení.

Výber poviedok od slovenských autorov a autoriek zameraný na ženu v slovenskej, dobovej spoločnosti.

Autorkin knižný debut - bibliofilsky vydaná novela Uzlík tepla (1936), ktorá je vyznaním úcty k materinskému citu.

Dominujúcou témou známej slovenskej autorky Margity Figuli bola láska. Lásku považovala za “prvopočiatok všetkého, čo dostáva tu na zemi tvar. Pokladám ju za hýbadlo sveta” (Živena, 1940). Ústrednými postavami v poviedkach a novelách sú ženy, milenky a matky, vzťahy medz mužmi a ženami a konflikty, ktoré v týchto mileneckch a patnerských vzťahoch vznikajú. Výber obsahuje najkrajšie novely (Pokušenie, Mámivý dúšok, Rebeka, Tri gaštanové kone). Zároveň je to príležitosť znovu nazrieť do spisovateľskej dielne a pripomenúť si, čo originálne a trvalé priniesla do dejín slovenskej literatúry. V novele Mámivý dúšok autorka zobrazila svár telesného a duchovného ako vnútornú drámu hlavnej postavy. Zakomponovala ich ako rozlíšenie ľúbosti a lásky. Figuli opisuje vášeň, mámenie, ktoré sú opojné. Preciťuje to jej hrdinka, ale obáva sa, že je to len chvíľkové vzplanutie citov. Preto hľadá spôsob, ako sa uistiť o tom, či je patnerov ľúbostný cit skutočný, či má silu prerásť v lásku, či sú partneri na ňu pripravení.