Konec 16. a počátek 17.století jsou ve znamení nepojů na území dnešního Slovenska, nepřítel plení zemi. Vrchnost uvaluje stále vyšší daně na lid a lid se bouří. V těchto nepokojných dobách se Imrichu Forgáchovi, pánu Gýmeše, Komjatíc, Brunovce a dalších panství, se narodí dcera - Zuzana. Když Zuzana vyroste, otec ji provdá proti její vůli za bohatého, ale nehezkého, zhýralého a bestiálního Fraňa Révaye...
Ján Čajak je slovenským čitateľom známy predovšetkým ako autor poviedok, obrázkov a črt, v ktorých sa vracal v spomienkach do kraja svojej mladosti – do Liptova a Gemera, i prozaických útvarov, tématicky kotviacich na Dolnej zemi, ktorá sa stala spisovateľovým druhým domovom. „Rodina Rovesných“ je pokusom o komplexnejší pohľad na súčasnú spoločnosť, a keď ho aj nemožno označiť za vrchol jeho tvorby, je dielom, v ktorom sa najvýraznejšie prejavili klady i zápory autorovho myslenia a jeho tvorivej metódy. Svojím románom obrátil sa k živej prítomnosti prvého decénia nášho storočia a sústredil sa na tri vrstvy našej spoločnosti: na nenárodne uvedomelé slovenské meštianstvo (v románe rodina Streleckovcov a Janko Cvikot), na odumírajúcu zemiansku vrstvu, priživujúcu sa na prosperujúcej buržoázii (manželstvo Vlada Rovesného a jeho sestry Eleny s potomkami rozkládajúcej sa šlachty) a na slabú vrstvu slovenskej inteligencie (reprezentovanú učiteľom Poničanom).
Ľúbostný román odohrávajúci sa na prelome 16. a 17. storočia.
Na širokej báčanskej rovine je mnoho práce, ale aj slušná pláca. Tu svadba trvá skoro celý týždeň, zabíjačka je vážnou rodinnou udalosťou. Tu považujú vysoký biely chlieb a pohár červeného vína ako prirodzené požehnanie, ktoré má slúžiť na zdravie hosťovi a domatinovi. Autor vychádza zo stanoviska, že sa na život môže dívať nielen zo stanoviska plačlivého údolia, ale aj zo zorného uhla dobrodušného úsmevu. Všetko to, čo je zdanlivo veľmi vážne, tak isto môže byť aj malicherné keď vyplýva zo slabostí ľudských, ktoré sú bohatým žriedlom ako tragičnosti, tak aj konečnosti. Prečítajte Zypa Cupáka a zasmejete sa!
