Mali raz jedni rodičia chlapca. Volali ho ujo Fiodor. Pretože bol veľmi vážny a samostatný. Keď mal štyri roky, naučil sa čítať a ako šesťročný si už sám varil polievku. Skrátka, bol to veľmi dobrý chlapec. Aj rodičia - ocko a mama - boli dobrí. Všetko by bolo bývalo dobre, ibaže chlapcova mama nemala rada zvieratá. Najmä kadejaké mačky. Zato ujo Fiodor mal zvieratá rád, a stále sa s mamou kvôli nim škriepil. Až raz stretol hovoriaceho kocúra..
Soubor ruských pohádek (Paní Měděné hory, Sivomodré hádě, Malachitová skřínka, Had Velikán, Studánka babice Bludice, Dvě hadové panenky, Stříbrné kopýtko, Zmijí stopa, Plaménka-skákavá panenka, Kamenný kvítek, Zlatovláska,Mistr z malachitového zámku), v nichž pouhá touha po zlatě pokladech je odsuzována a trestána a v nichž zlatem a poklady jsou odměňovány dobro, láska, věrnost, statečnost a trpělivá práce, několik pohádek vypráví o tajemné kráse malachitu a dovednosti při jeho zpracování. Nejznámější pohádka souboru, Kamenný kvítek, byla zfilmována a zpracována jako balet.
Tatárske a baškirské ľudové rozprávky Tatárske a baškirské rozprávky sú nezvyčajné, exotické - v čom sa líšia od našich rozprávok. No treba povedať, že pri všetkej zvláštnosti, nezvyčajností a odlišnosti majú tieto rozprávky aj veľa spoločného s tými rozprávkami, ktoré vznikli arozprávajú sa inde vo svete. Je to predovšetkým ten večný boj dobra so zlom a víťazstvo dobra v ňom, úcta k múdrosti starších, oslava statočnosti, pracovitosti, chvála ľudského dôvtipu a nezničiteľnej túžby po láske a šťastí.
Sergej Vasilievič Rachmaninov bol ruský skladateľ neskorého romantizmu (neoromantizmus) a klavírny virtuóz, ktorý strávil mnoho rokov v USA. Vytvoril vlastný hudobný štýl, komponoval symfónie, práce pre klavír a orchester, sonáty, zborové diela a diela pre sólový klavír s nezabudnuteľnou hudbou a najpôsobivejšími hudobnými myšlienkami. Táto kniha približuje jeho životnú dráhu.
Autor pútavou formou na základe bohatého faktografického materiálu približuje čitateľom vývoj zvierat, kedy a ako sa niektoré udomácňovali, ako sa „sťahovali“ samy, alebo za pomoci človeka z kontinentu na kontinent a aké nepredstaviteľné dôsledky to neraz malo. Napríklad, keď moreplavci naostrove Porto Santo vysadili králiky, aby stroskotanci našli na ňom obživu, by neboli predpokladali, že ho vyžerú a spravia neobývateľným. Alebo že veľké ropuchy, ktoré priviezli do Austrálie, zaplavia ulice veľkomiest, kde zlenivené pod pouličnými lampami spokojne čakajú na roje hmyzu. Priam ako detektívka sa číta III. časť knihy o tom, čo všetko dokáže aj ten najdrobnejší hmyz. Kniha bohatstvom materiálu a pútavým spracovaním iste zaujme nielen mladých ale aj dospelých čitateľov.
3 ruské novely približujuce život na vidieku.
