Milka Zimková

Milka Zimková (rod. Emília Lešková) bola slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka. Študovala v Okružnej, Kapušanoch, Prešove a napokon v Bratislave herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU, kde ukončila štúdium v roku 1973. Po ukončení štúdia pracovala rok v divadle v Trnave, neskôr pôsobila väčšinou v slobodnom povolaní. Spolupracovala s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami. Ako herečka účinkovala vo viacerých celovečerných filmoch. Okrem pravidelných vystúpení na Slovensku viackrát účinkovala v Česku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Rusku, Bulharsku i na Kube. Žila v Bratislave. Prvú prózu Pásla kone na betóne, ktorá jej vyšla v roku 1980, len o dva roky neskôr sfilmoval slovenský režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela umiestňovala do prostredia východoslovenského vidieku, kde vykresľovala osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie východoslovenského nárečia. Okrem literatúry sa úspešne presadila i ako herečka, režisérka a scenáristka. Bola rozvedená s akademickým maliarom Ondrejom Zimkom, s ktorým mala syna, akademického sochára Ondreja Zimku (umeleckým menom Ondrej 4 (*1975) a dcéru, výtvarníčku Milinu Zimkovú (*1979).