Milka Zimková je známá především svým jedinečným talentem pro žánr monodramatu, pro který si sama píše scénáře. Její autorský rukopis se vyznačuje hlubokým vhledem do lidské psychiky a schopností vtělit se do rozmanitých postav. Věnuje se také filmové a televizní tvorbě, kde její herecké umění nachází další uplatnění. Zimková představuje originální zjev na poli divadelního umění, jejíž práce rezonuje s publikem díky své autenticitě a emocionální síle.
Povídková sbírka slovenské herečky a prozaičky je osobitým pohledem na život a osudy lidí v jejím okolí. Jadrným stylem vypráví autorka o lidských starostech i radostech, vzpomíná na vlastní zážitky z minulosti dávné i nedávné a podílí se i o poutavé příhody ze svých cest. Celou sbírku spojuje nefalšovaný zájem o člověka a jeho individualitu, smysl pro humor, moudrost a hlavně bezprostřední radost ze života.
Humorně a ironicky napsané povídky, které zobrazují východoslovenskou vesnici a její obyvatele.
Herečka a spisovateľka, novinárka a spisovateľka - obe samotárske vo svojom uvažovaní, obe otvorené pri jeho odovzdávaní. Stretli sa v spoločnej knihe, ktorá má dva začiatky a žiadny koniec. Lebo z jednej strany knižky Dve v tom je to Dialóg, ktorý vedie Milka Zimková s Gabrielou Rothmayerovou, z druhej strany zase Gabriela Rothmayerová otvára Kontexty a v nich sa autorky vyjadrujú žánrovo voľne a pestro k témam, ktoré ich bytostne zaujímajú.
Aj v tejto poviedkovej zbierke ostáva Milka Zimková verná svojmu naturelu, morálnym zásadám, ktoré jej vštepili v detstve, a najmä vycibrenému zmyslu pre estetickosť. V jednotlivých poviedkach popretkávaných esejistickými úvahami nezaprie svoj široký rozhľad a schopnosť empatie; dokorán otvára okná do skutočného sveta. Do nefalšovaného, pravdivého sveta Zimkovej sa vplietajú emócie, či priam zmyslami nepostihnuteľná transcendentnosť súvisiaca s vrúcnym vzťahom k blízkym (najmä k starému otcovi), čo napokon naznačuje aj viacvýznamový názov zbierky InterCity.
Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.
Voľné pokračovanie debutu Pásla kone na betóne. Hlavnou témou poviedok sú konfliktné situácie medzi ľuďmi súčasnej dediny a mesta.
S Milkou Zimkovou o Milke Zimkovej. Táto knižočka nevznikla ako mnohé z dnes vychádzajúcích monografií ani z nadbytku prostriedkov na jej vydanie, ktoré si mnohí z dnes takto ospevovaných sami zaplatia, ani nie preto, že by autor spolu s objektom zobrazenia chcel výjsť v ústrety móde a zatúžil podporiť fámy, klebety a aj skutočné škandály známych osobností. Ostatne, Milka Zimková nie je vonkoncom typ pre bulvárne chýrniky a ani necíti potrebu zverejnením údajov o sebe nenápadne pripomenúť svoj šľachtický titul alebo aj inakšie výnimočný pôvod. Toto svedectvo vzniká jednoducho preto, že ak vy sa dnes už nepodarilo zachytiť všetko poučné a inšpiratívne zo života a skúseností takej zaujímavej osobnosti, ako Milka Zimková naozaj je, možno už po krátkom čase, po roku či desiatich, nebude mať kto a nebude mať za čo napísať a vydať svedectvo o talentovanej herečke a spisovateľke, ktorá ešte nedávno znamenala pre mnohých nesmierne veľa a ktorej odkaz môže byť aj pre budúce pokolenia výsostne pozitívny.
