Více o knize
Kniha je súborom analytických štúdií venovaných vybraným problémom filozofie jazyka, sémantiky a filozofickej logiky. Prvú časť publikácie otvára kapitola o existencii a utváraní zložených ideálnych vzorov fyzických jazykových výrazov. Ďalej sa autor zaoberá niektorými aspektmi používania jazykových výrazov a rozvíja dôsledky, ktoré vyplývajú zo stotožnenia významu výrazu s jeho používaním. Pokúša sa tiež ostrejšie odlíšiť jazykové výrazy od čírych nositeľov ich významu (semivýrazov) a poukazuje na dôsledky vyplývajúce z rozdielov medzi nimi. Všíma si aj rozdiely medzi prirodzeným a bežným jazykom. Bližšie určuje pojmy protirečenia, paradoxu a antinómie a kriticky analyzuje Popperov pojem sveta 3. V druhej časti sa autor zameriava najmä na referenciu, identifikáciu a najbežnejšie chápania holých indivíduí v epistemológii, metafyzike a vo filozofii logiky. Explikuje v nej rôzne pojmy identifikácie a skúma možnosti uplatnenia empirických deskripcií v deskriptívnej identifikácii. Zaoberá sa aj problémom aposteriórnosti výrokov utvorených z vlastných mien a znaku identity.
Nákup knihy
Analytické filozofické skúmania, Pavel Cmorej
- Jazyk
- Rok vydání
- 2009
- product-detail.submit-box.info.binding
- (měkká)
Doručení
Platební metody
Nikdo zatím neohodnotil.
- Titul
- Analytické filozofické skúmania
- Jazyk
- česky
- Autoři
- Pavel Cmorej
- Vydavatel
- Filozofický ústav SAV
- Rok vydání
- 2009
- Vazba
- měkká
- Počet stran
- 226
- ISBN10
- 8096977075
- ISBN13
- 9788096977079
- Série
- Anotace
- Kniha je súborom analytických štúdií venovaných vybraným problémom filozofie jazyka, sémantiky a filozofickej logiky. Prvú časť publikácie otvára kapitola o existencii a utváraní zložených ideálnych vzorov fyzických jazykových výrazov. Ďalej sa autor zaoberá niektorými aspektmi používania jazykových výrazov a rozvíja dôsledky, ktoré vyplývajú zo stotožnenia významu výrazu s jeho používaním. Pokúša sa tiež ostrejšie odlíšiť jazykové výrazy od čírych nositeľov ich významu (semivýrazov) a poukazuje na dôsledky vyplývajúce z rozdielov medzi nimi. Všíma si aj rozdiely medzi prirodzeným a bežným jazykom. Bližšie určuje pojmy protirečenia, paradoxu a antinómie a kriticky analyzuje Popperov pojem sveta 3. V druhej časti sa autor zameriava najmä na referenciu, identifikáciu a najbežnejšie chápania holých indivíduí v epistemológii, metafyzike a vo filozofii logiky. Explikuje v nej rôzne pojmy identifikácie a skúma možnosti uplatnenia empirických deskripcií v deskriptívnej identifikácii. Zaoberá sa aj problémom aposteriórnosti výrokov utvorených z vlastných mien a znaku identity.