Pavel Cmorej

Vyštudoval filozofiu a psychológiu na FF UK v Bratislave (1961), na ktorej po skončení vojenskej základnej služby (1963) pôsobil na Katedre logiky a metodológie vied, najprv ako asistent a od r. 1970 ako odborný pracovník. V rokoch normalizácie neučil a do r. 1985 ani nepublikoval. Od r. 1990 je pracovníkom FÚ SAV. V tomto období externe pôsobil na filozofických fakultách v Bratislave (1989–92), Prešove (1991–95) a v Trnave (od r. 1992), na ktorých prednášal logiku a analytickú filozofiu (najmä filozofiu jazyka a teóriu poznania). Titul PhDr. získal r. 1967 na základe práce Predpokladový systém výrokovej logiky, kandidátsku dizertáciu na tému Od logiky k filozofii obhajoval až r. 1991 a habilitačnú prácu Niektoré problémy intenzionálnej logiky r. 1992.

Zaoberal sa najmä problémami logickej sémantiky, intenzionálnej a epistemickej logiky a filozofickými problémami logiky a analytickej filozofie. K prácam zameraným na otázky logickej sémantiky patria state Synonymita a extenzionálna izmorfia (1969), Niektoré problémy synonymity jazykových výrazov (1970), Pragmatika R. Montagua a teória významu (uverejnená pod menom S. Mathé r. 1974), K explikácii pojmu jazykový znak (1985), Od extenzionálnej sémantiky k intenzionálnej (1990) a iné. Jeho práce z intenzionálnej logiky a sémantiky sú úzko späté s dielom českého logika P. Tichého. Niektorým problémom spojeným s aplikáciami Tichého intenzionálnej logiky venoval state Paradoxes Relating to the Applications of Intensional Logic (1989) a Instant Semantics and Speech Acts (1990). V štúdii Esencializmus versus antiesencializmus (1988) sa pokúsil dokázať, nepriamo polemizujúc s antiesencializmom P. Tichého, že existujú empirické esenciálne vlastnosti. Na túto tému nadviazal i v stati Empirické esenciálne vlastnosti (1996). Možnosti explikácie základných epistemických pojmov v trojhodnotovej extenzionálnej logike skúma v článku Trojhodnotová epistemická logika (1986). V stati Neverifikovateľné a nefalzifikovateľné empirické propozície (1988) skonštruoval systém epistemickej logiky (s aletickými a epistemickými modalitami), v ktorom možno dokázať existenciu neverifikovateľných i nefalzifikovateľných empirických propozícií (a výrokov).