Posledná vec

So zánikom a dehistorizáciou židovskej kultúry v Európe zaniká postupne aj literatúra, o ktorej sa toľko diskutovalo. Zo stavu neistoty a rozdvojenia vznikali diela silného umeleckého účinku, čosi ako tvorivé útočište, ako výraz existencie na okraji. Vo svojich novelách Posledná vec Lahola presvedčivo opísal prirodzený životný pocit človeka, ktorý z bezprostrednej blízkosti poznal prítomnosť smrti - smrti nezmyselnej, absurdnej; prirodzený životný pocit človeka, ktorý niesol sám v sebe svojich mŕtvych, absurdne mŕtvych nevinných, pretože časť ľudstva narušila rytmus sveta.