Toto rozbiehajúce sa 21. storočie

Orientálni, starogrécki a rímski bohovia boli pôvodne lokálni bohovia. Bývali na rovnakom mieste. Buď vysoko hore, alebo pri nejakej rieke. Pútnici a zvedaví cestovatelia - dobyvatelia zemegule, si pôvodne svojich bohov brali so sebou na cesty. Mali často podobné mená a podobné vlastnosti. Ich vzájomné porovnávanie našepkalo možnosť inakosti. Táto možnosť podlamuje postupne všetky jednoznačné východiskové istoty. Farba tvárí začína byť akosi pestrejšia. S odstupom (=zrod filozofie) neutrálne sivá. Mnohé a iné začína byť znepokojujúcou istotou nových čias. Naše rozprávanie by sa mohlo začať práve v tom momente, keď si Galileo zostrojil zvláštnu trúbku a ponúkol inkvizítorom, ktorí ho vyšetrovali, aby do nej nakukli a spoznali, aký veľký a rôznorodý je náš vesmír a akí malí sme my a naše istoty v ňom. Koperník podložil Galileiho hypotézu matematickými výpočtami. Koniec našej znepokojujúcej neistoty však nenastal ani s ohlasujúcim sa novovekom. Dozrel však už čas, aby sa inštinkty nahradili ideami. Ideami pochádzajúcimi z najrôznejších oblastí. Nie je pritom dôležité, či tieto idey vyvierajú z našej empirickej skúsenosti, a či sú produktom svojbytnej myšlienkovej aktivity. Predel neprebieha medzi prírodou, vedou a technikou na jednej a umením na druhej strane. Laboratóriá, knižnice a ateliéry sa navzájom dopĺňajú. Idey však skutočnosť netvoria. Zlatý čas renesancie a osvietenstva, z ktorého potom 18. a naň nadväzujúce 19. storočie začali murovaťkontúry politicky a inak obytnej stavby pre všetkých, nezahatali nápor masového bytia a narastajúcich požiadaviek podmienených industrializáciou. 20. storočie tejto ekonomickej, sociálnej, národnostnej a inej rozrôz-nenosti prepožičalo zbytočne bojový výraz. Obeťou oboch svetových vojen sa stali všetci. Moderna neuniesla ťarchu svojich vlastných blýskavých ideálov. Či nám to umožní práve sa otvárajúce 21. storočie, ťažko povedať. Nateraz je pozorovateľný iba vzrastajúci individualizmus, uzatváranie sa do vlastnej ulity. Nie kolektívne, vedome a nahlas, ale potichu a húževnato pracujeme na svojom vlastnom profilovaní. Ideológia a mobilizujúce avantgardné programy stratili svoju niekdajšiu príťažlivosť. Namiesto niekdajších vertikálnych väzieb (pohľad hore) dnes prevládajú väzby číro horizontálne (pohľad okolo seba). Kľúčovým faktorom sa stali masové komunikačné médiá. Obraz nahradil slovo. Šport nadobudol približne tú mobilizujúcu úlohu, akú kedysi zaujímali náboženstvá, politika a kultúra. Stratu tradičnej funkcie a významu preukazuje aj súčasné umenie.