Zbohom, pán profesor

Více o knize

Keď James Hilton napísal spomienky starého profesora, tak by sme azda v podtitule mohli nazvať dielo Zbohom, pán profesor. . ., máloktorý čitateľ vtedy tušil, že autor má za sebou už viacero kníh. Kniha Zbohom, pán profesor sa stala známou a veľmi obľúbenou knihou, predovšetkým v Amerike, hociHilton je Angličan. Podľa nej bol aj natočený film, na ktorý sa mnohí rodičia ešte dobre pamätajú. Profesor latinčiny, všeobecne prezývaný Chips, prežil takmer celý život v Brookfielde. Pre neho i pre jeho mladých obyvateľov stal sa živým baedekrom všetkých pamätných udalosti, tak v gymnáziu, ako aj vo svete, stelesnením časti jeho histórie. Chipsove vtipy prenášali sa z jedného pokolenia študentov na druhé a jeho humor i tiché, nepatrné hrdinstvo počas náletov za prvej svetovej vojny posilňovali v žiakoch odvahu, udržiavali disciplínu. Ešte nikdy nezneli tak aktuálne Cézarove výboje, ako keď ich žiaci prekladali za výbuchov granátov a podania črepín. . . Veď vojny sa v podstate nezmenili... Hoci sa mnohé z Chipsových spomienok a príhod zdajú na pohľad vzdialené problémom dnešných mladých ľudí, čitateľ napokon s nesmiernym prekvapením zistí - že aj pred štvrťstoročím ľudia milovali, žili aj zomierali s tými istými myšlienkami, túžbami, ideálmi.