La Maison au milieu de la mer céruléenne

vynikajúco sa čítalo, postavy sú napísané krásne a ťažko sa s nimi lúči, takže je to samozrejmý reread. Zahreje pri srdiečku, no stále má v sebe dynamiku, ktorá núti čítať ďalej.

Od spisovateľa som si prečítala knihu Pod šepkajúcimi dverami, ktorá ma očarila. Preto som si od neho kúpila hneď ďalšiu. Dom na azúrovom pobreží ma úplne pohltil. Štýl spisovateľa sa mi neuveriteľne páči. V jednoduchom fantasy príbehu nájdete podobenstvo s tým, čo sa deje v súčasnej dobe. O tom, ako sa bojíme toho, čo nepoznáme. Ako si vytvárame príšery, aby sme sa mali čoho báť. A hlavne o tom, ako chceme stále niečo škatuľkovať, zaradiť, prikazovať ako má niekto vyzerať, čo má robiť, čo si má myslieť. Ak sa vymyká niekto priemeru a je v menšine, vyrobíme z neho príšeru a ešte lepšie - hneď to ohrozuje rodinu. Krásna kniha, plná myšlienok ktoré vás nútia zamyslieť sa.