Láska a jej kat 2

Více o knize

Obaja sme sa pozreli na jeho obrovskú tašku napchanú slovami lásky, ktoré napísala Soraya – už dávno mŕtva, drahá Soraya, ktorej mozog a myseľ zanikli a jej vetrom rozptýlené molekuly DNA sa vrátili späť do lona zeme - Soraya, ktorá už tridsať rokov nemyslela na Davea ani na nič iné. Zaujímalo ma, či bol Dave schopný pozrieť sa na seba samého z odstupu. Uvidieť, aký bol smiešny, patetický, modlársky – starý muž, potkýnajúci sa smerom k smrti, ktorého upokojuje iba hromádka listov, kráčajúci transparent hlásajúci, že kedysi, pred tridsiatimi rokmi, miloval a bol milovaný. Pomohlo by Daveovi, keby tento obraz zbadal? Pomohol by som mu, keby „uzrel seba samého“ bez pocitu, že ponižujem jeho alebo jeho listy?