Helena Barancová Pořadí knih

Pracovné právo Európskej únie zásadne ovplyvňuje obsah a vývoj pracovného práva členských krajín. Po prijatí Lisabonskej zmluvy, ktorá začlenila Chartu základných práv EÚ, sa právo EÚ stalo ešte relevantnejším pre národné systémy. V posledných rokoch sa dynamicky rozvíjala rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ, ktorá má význam pri interpretácii právnych prameňov, najmä v oblasti pracovného práva a smerníc. Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa vyvíjala už pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ a je rozsiahla a komplikovaná, pričom by mala riadiť legislatívnu, súdnu a podnikateľskú prax. Súdne rozhodnutia Súdneho dvora sú záväzné aj pre slovenské súdy v právnych sporoch. Predkladané dielo analyzuje pracovné právo EÚ z pohľadu de lege lata a existujúcej právnej teórie a praxe Súdneho dvora. Autorka sa snaží poskytnúť vedecký a odborný rozbor základných právnych inštitútov pracovného práva EÚ, čím priblíži jeho podstatu a súvislosti so slovenským pracovným právom. Kniha je určená sudcom, advokátom, legislatívnym pracovníkom, zamestnávateľom, odborovým funkcionárom a študentom právnických a iných fakúlt zameraných na medzinárodné a európske právo.

Publikácia je vysokoškolskou učebnicou. Využiteľná je vo všetkých formách vzdelávania študentov práva, poslúži aj na samoštúdium každému, kto si chce rozšíriť poznatky z oblasti pracovného práva.

Vysokoškolským študentom a širokej verejnosti známe osobnosti predkladajú v poradí už tretiu rozsahom päťstostranovú aktuálne prepracovanú vysokoškolskú učebnicu: Pracovné právo. Obsahom štruktúrovane precízne spracovaná kniha, je určená predovšetkým, ako študijný materiál pre študentov právnických fakúlt v SR. Podstatnú časť knihy tvoria základy pracovno-právnych zákonov a noriem, značná časť pozornosti sa venuje aplikačnému procesu - aktuálne doplnenému Zákonníku práce. Vydávaná učebnica pre svoju obsahovú vecnosť, hodnotu a zameranie je využiteľná v praktickej oblasti, a to na všetkých stupňoch riadenia, v podnikateľskej i inštitucionálnej sfére.

Zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím patrí k dôležitým úlohám každej spoločnosti. Starostlivosť o chorých a starých občanov je vizitkou každej spoločnosti. Jej humánnosť sa posudzuje hlavne podľa toho, ako sa vie postarať o tých, ktorí túto pomoc najviac potrebujú. Postavenie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku nie je ľahké. Prax ukazuje, že osoby so zdravotným postihnutím nemajú vytvorené potrebné podmienky pre využitie všetkých základných ľudských práv. Tieto práva sú právne formulované v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Reálne postavenie osôb so zdravotným postihnutím závisí najviac od toho, či majú možnosť svoje postavenie v spoločnosti zlepšiť vlastnou prácou. Slovenská republika patrí v Európskej únii ku krajinám s najnižšou zamestnanosťou osôb so zdravotným postihnutím. Postavenie osôb so zdravotným postihnutím zhoršuje aj právny systém, ktorý stále rozširuje finančné dávky na dobrovoľnom základe. Vývoj právnej úpravy zameranej v neprospech osôb so zdravotným postihnutím v posledných rokoch znamenal porušenie princípu solidarity. Pritom v sociálnom rozvoji modernej spoločnosti v 21. storočí by sa pri starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím mala každá spoločnosť riadiť princípom solidarity.

Diskriminácia zamestnancov na pracovisku sa veľmi ťažko odhaľuje. Zamestnanec, voči ktorému smeruje diskriminácia, sa nepovažuje za dostatočne silného partnera k zamestnávateľovi, aby účinne bránil svoje práva aj na súde. Situácia zamestnancov pri ochrane ich práv sa zhoršuje aj relatívne vysokou mierou nezamestnanosti v Slovenskej republike, ktorá významným spôsobom limituje zamestnancov pri účinnom presadzovaní svojich práv. Situáciu v účinnej ochrane práv zamestnancov nezlepšuje ani relatívne nízka vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike a s ňou súvisiace aj roky trvajúce súdne spory. Zamestnanec si musí viac krát premyslieť, či ísť do právneho sporu so zamestnávateľom, alebo často „trpieť“ nerovnosť v zaobchádzaní za „cenu“ udržania si pracovnej pozície.

Šikana na pracovisku je častou osobnou skúsenosťou mnohých zamestnancov. Má zhubné účinky na zdravie zamestnanca, oberá ho o životnú energiu, ničí pracovnú stimuláciu, znižuje celkovú kvalitu života. Jej častým následkom je neodvratné poškodenie najmä psychického zdravia zamestnanca. Napriek tomu, že závažnosť toho problému je nespochybniteľná, existujúce pracovnoprávne úpravy viacerých členských štátov EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovenská aj Česká republika, neposkytujú dostatočné právne záruky pre ochranu šikanovaných zamestnancov. Aj právne úpravy chorôb z povolania vychádzajú z predpokladu, akoby človeku stačilo k existencii, k práci a k holému prežitiu len fyzické zdravie. Ani zjavné poškodenie psychického zdravia následkom šikanovania v práci neupravujú spôsobom, aký zodpovedá zásadám humanity a spravodlivosti v treťom tisícročí. Autorka v monografii predstavuje pojem šikany a mobingu v teórii a v zahraničnej a domácej rozhodovacej činnosti súdov a na základe podrobnej právnej analýzy ponúka najmä šikanovaným zamestnancom pracovnoprávne, občianskoprávne a trestnoprávne riešenia vzniknutých situácií v praxi. Monografia je určená aj širšej právnickej a neprávnickej verejnosti, najmä sudcom, aby účinnejšie chránili zamestnancov pred šikanou na pracovisku.

Predkladáme širokej čitateľskej verejnosti dielo, predmetom ktorého sú základné teoretické otázky pracovného práva. Skúsenosti z ostatných rokov ukazujú, že pri mnohých čiastkových legislatívnych zmenách pracovnoprávnych predpisov odchýlenie sa od základných funkcií pracovného práva má závažné sociálnoprávne dôsledky nielen pre účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, ale aj pre ďalší rozvoj pracovného práva. Nedodržanie potrebných teoretických a vecných väzieb medzi jednotlivými pracovnoprávnymi inštitútmi spôsobuje tiež nemalé negatívne dôsledky. Kladie následne podstatne náročnejšie požiadavky na právny výklad, na dobrú a ľahkú orientáciu v práve pri riešení konkrétnych problémov v praxi a vedie v konečnom dôsledku k zníženiu právnej istoty účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Preto teoretické aspekty príslušných pracovnoprávnych inštitútov majú veľký význam nielen pre ich správnu interpretáciu v praxi a tým aj dodržiavanie zákonnosti v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ale aj pre ďalšie smerovanie normotvorby v oblasti pracovného práva. Dielo adresujeme nielen predstaviteľom pracovnoprávnej teórie, ale aj advokátom, sudcom, predstaviteľom iných justičných povolaní, zástupcom odborových orgánov a študentom právnických fakúlt. Predpokladáme, že pozitívne usmerní aj ďalšie smerovanie pracovnoprávnej normotvorby v Slovenskej republike.