Igor Otčenáš Knihy

Jedinečná kniha o Európe krátko po druhej svetovej vojne zachytáva široké spektrum konfliktov, ktorými kontinent prešiel približne v rozmedzí rokov 1944 až 1949. Koniec vojny priniesol explóziu nového násilia naprieč celou Európou. Väzni zabíjali svojich väzniteľov, odbojári zabíjali a pranierovali kolaborantov. Etnické čistky, občianske vojny, znásilňovanie a zabíjanie boli bežné v dňoch, mesiacoch aj rokoch po oficiálnom skončení vojny. Kniha britského historika skúma Európu hnanú túžbou po pomste. Krutý kontinent je šokujúcim portrétom doteraz nepovšimnutej doby bezprávia a hrôz. Ako píše autor, je len akýmsi príjemným mýtom, že akonáhle skončila druhá svetová vojna, všetko sa vrátilo do normálu. Všetko, čo existovalo pred vojnou, bolo zničené, a to nehovoríme iba o dopravnej infraštruktúre, budovách či fabrikách, ale o celom predvojnovom živote. Povojnové roky sa niesli v znamení presídľovania, posúvania hraníc, ale trebárs aj zbavovania sa nepohodlných detí, ktoré v mnohých krajinách zostali po nemeckých vojakoch. Kniha Krutý kontinent je prvá veľká syntéza o danom období, ktorá ukazuje, že podobné dianie a chaos existovali takmer všade v Európe.

Zdi, hranice a hradby, které oddělují národy a rozdělují společnosti, jsou všude na světě na vzestupu. Za posledních dvacet let jsme postavili tisíce kilometrů plotů a zábran, které přetvořily politickou mapu světa. Nejméně pětašedesát zemí, tedy více než třetina států celého světa, si na svých hranicích vybudovala nějaký druh fyzické zábrany. Polovina veškerých zdí, které vyrostly po druhé světové válce, byla vztyčena až po roce 2000. Nerodí se ovšem jen bariéry fyzické: vznikají (staro)nové sociální, kulturní, ideologické, etnické a náboženské bariéry, donedávna soudržné společnosti a komunity se štěpí. Navzdory sílící globalizaci a internetu se zdá, jako bychom dnes byli rozdělenější než kdykoli předtím. Vstoupili jsme do „věku zdí“. Autor světového bestselleru V zajetí geografie ve své nové poutavé knize přináší plastický obraz našeho rozděleného světa. Popisuje a analyzuje novodobé zdi a bariéry, které rozdělují současnou Čínu, Spojené státy americké, Izrael a Palestinu, Blízký východ, indický subkontinent, Afriku, Evropu a Spojené království, přičemž objasňuje historické okolnosti, které ke vzniku těchto zdí vedly. Porozumět tomu, co nás rozdělovalo a rozděluje, je klíčem k pochopení toho, co se v dnešním světě děje a čeho se můžeme nadít v budoucnosti.

O rovinatú, úrodnú a pre útočníkov osudovo lákavú Ukrajinu po stáročia bojovali silnejší susedia. Hoci jej moderné národné hnutie sa datuje od začiatku 19. storočia, skutočnú nezávislosť získala až v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.Kniha britskej historičky rozpráva príbeh Ukrajiny od úplného začiatku. Pred tisíc rokmi bola centrom prvej veľkej slovanskej civilizácie, Kyjivskej Rusi. V roku 1240 sem z východu vtrhli Mongoli a nasledujúcich sedem storočí bola Ukrajina rozdelená medzi bojujúcich susedov: Litovcov, Poliakov, Rusov, Rakúšanov a Tatárov. Znovu a znovu sa pohraničie menilo na bojisko: počas kozáckych povstaní v 17. storočí, vojen Ruska so Švédskom v 18. storočí, občianskej vojny v rokoch 1918 až 1920 a počas nacistickej okupácie, ako aj v nasledujúcom storočí, keď sa opäť ku slovu a vymysleným nárokom prihlásilo Rusko.Ukrajina je väčšia ako Francúzsko, počtom obyvateľov sa takmer vyrovná Veľkej Británii a má potenciál stať sa jedným z najmocnejších štátov v Európe. V tejto precízne napísanej a prenikavej knihe Anna Reidová kombinuje výskum a vlastné skúsenosti, aby zmapovala tragickú minulosť Ukrajiny. Od poľských kostolov vo Ľvive až po uhoľné bane v rusky hovoriacom Donbase, od haličského štetlu po tatárske chatrče na Kryme, kniha skúma boj Ukrajiny o vybudovanie vlastnej národnej identity, identity, ktorá sa vyrovnáva s krvavou minulosťou a zahŕňa všetky národy v jej hraniciach.

George Orwell bol politický autor, no jeho publicistika sa rozprestiera od každodennej politiky po umývanie riadu a pitie anglického čaju. Tento výber obsahuje osemdesiat stĺpčekov z 40. rokov, ktoré písal pre týždenník Tribune, doplnené o jeho eseje a recenzie. V tejto tematicky rôznorodej zbierke sa odráža Orwellova žurnalistická zdatnosť, svetonázorová orientácia a proces skúmania tém, ktoré neskôr spracoval vo svojich románoch, ako sú nedôvera voči intelektuálom, podozrievavosť voči komunizmu, sociálna rozdelenosť a patriotizmus kontra nacionalizmus. Orwellove úvahy o literatúre a umení, týkajúce sa autorov ako Kipling, Wells, Dickens a Dostojevskij, presahujú rámec literárnych recenzií, ponúkajúce hlboké ponaučenia o ľavičiarstve a nacionalizme. Jeho esejistika sa vyznačuje brilantnosťou, štylistickou precíznosťou, vtipom a sarkazmom, čím premenil písanie o politike a bežnom živote na umenie. Týmto spôsobom si zaslúži pozornosť všetkých, ktorí sa obávajú neobmedzenej moci štátu, skorumpovanej ideológie a propagandy, ktorá ohrozuje tradičný koncept pravdy a lži.

Román-fikcia, kde je vrchnosti všetko dovolené a kde si môže robiť čo chce, teda ako-ktorá. Autor s prehľadom a ironicky presne načrtáva situácie, detaily a kontakty, ktoré sú či raz budú môcť byť dobré a ktoré raz isto niekto využije. Všetko sa krúti v malej životaschopnej elipse, na ktorej krajoch sme my i vy, všetci roduverní.

Rozprávanie P. Šťastného ako hrával v USA a v Kanade, ako začínal, jeho spomienky na účasť v reprezentácii.

Dorothy je poslušná dcera despotického faráře. Je tak zbožná, že se i za ten nejmenší prohřešek spáchaný v myšlenkách bodne špendlíkem. Jednoho dne se ale probudí po ztrátě paměti na ulici. Netuší, kým je, neví, co dělat, a musí se protloukat nuzným životem, až nakonec skončí ve vězení. Najde cestu zpět? Vzpomene si na to, kým byla? A neztratí nakonec i svou víru?

Jakým směrem se bude svět ubírat v 21. století? Autor v této knize, navazující na mezinárodní bestseller, zkoumá, jak geografické a geopolitické faktory ovlivňují možnosti národů. V deseti kapitolách se zaměřuje na regiony, které budou formovat globální politiku a předpovídá potenciální krizová ohniska a konflikty. Čtenáři se dozvědí, proč se další fáze uprchlické krize může objevit dříve, než očekáváme, a jaký význam má aktuální boj o Tichomoří. Kniha také analyzuje vývoj ve Středomoří a na Blízkém východě a poukazuje na to, jak se vesmír stává novým bojištěm pro světové velmoci. Autor objasňuje klíčové geografické a geopolitické podmínky, které ovlivňují minulost, přítomnost a budoucnost jednotlivých regionů. Čtenáři se mohou těšit na cestu do Austrálie, afrického Sahelu, Řecka, Turecka, Spojeného království, Íránu, Etiopie, Saúdské Arábie, Španělska a nakonec i do vesmíru, aby našli odpovědi na otázky o budoucnosti v 21. století. Kniha je doplněna mapami, které usnadňují pochopení prezentovaných informací.

Kniha 1989 – Pád sovietskeho impéria prináša strhujúci príbeh o roku, keď sa zrútila železná opona a celý východný blok sa vymanil spod sovietskeho vplyvu. Victor Sebestyen, uznávaný historik a novinár, približuje dramatické udalosti od pádu Berlínskeho múru cez pokojné revolúcie v Poľsku, Maďarsku či Československu až po pád komunistických režimov, ktoré sa ešte nedávno zdali neotrasiteľné. Sebestyen sa opiera o dobové dokumenty a osobné svedectvá politikov, disidentov aj obyčajných občanov a odhaľuje, že diktatúry sa rúcali rýchlejšie, než si svet dokázal predstaviť. Táto kniha je nielen podrobnou kronikou historického prelomu, ale aj živým svedectvom o sile odvahy a túžby po slobode.