Radoslav Procházka Knihy

Zborník je súborom prednášok, ktoré odzneli na medzinárodnej vedeckej konferencii konanej 7. mája 2010 na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Cieľom konferencie bola otvorená výmena názorov domácich, zahraničných a európskych sudcov, vedeckých pracovníkov, zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy a advokátov na pestrú škálu otázok, súvisiacich s vnútroštátnou aplikáciou európskeho práva v jeho širokom chápaní, t. j. tak práva EÚ, ako aj práva Rady Európy. Uplatňovanie európskeho práva vnútroštátnymi súdmi je otázkou osobitne naliehavou nielen kvôli zásadným požiadavkám, ktoré na proces vnútroštátnej aplikácie nadnárodného práva kladú paneurópske súdne orgány, predovšetkým Súdny dvor Európskej únie, ale aj kvôli rastúcemu rozsahu nadnárodného hmotného práva, ktoré pre svoju plnú účinnosť vyžaduje veľmi pozorný a starostlivý prístup domácich súdov. Tie sú však často konfrontované so subjektívnymi aj objektívnymi prekážkami, brániacimi jednotnej a/alebo plnohodnotnej aplikácii predmetného práva EÚ, resp. Rady Európy. Na tieto a mnohé ďalšie témy nazerá tento zborník otvorenými, kritickými, ale chápajúcimi očami, usilujúc o kvalifikovaný a užitočný pohľad na aplikačné a interpretačné otázniky, s ktorými sa praktici práva pravidelne stretávajú.

Učebnica ponúka nielen základný prehľad, ale aj ucelenú analýzu právneho a štátovedeckého pojmoslovia. V úvodných kapitolách sa autori venujú povahe, znakom a funkciám štátu, vysvetľujú prečo štát vzniká, aké sú jeho znaky a formy, čo tvorí podstatu demokracie a právneho štátu. Následne prechádzajú k výkladu pojmov súvisiacich s tvorbou a aplikáciou práva, vrátane prameňov práva, systematiky právneho poriadku, štruktúry právnych noriem a právnych vzťahov. Obsah a štýl textu učebnice je prispôsobený potrebám študentov právnických fakúlt, na viacerých miestach však ponúka odpovede aj širšiemu právnickému prostrediu, vrátane praktikov práva.

Autor sa čitateľa snaží presvedčiť o niekoľkých vzájomne súvisiacich veciach: o tom, že v demokratickej forme vlády, akú má i Slovenská republika, ústavodarca nie je viazaný rozhodnutiami ústavného súdu a môže na ne normotvorne reagovať; že najvyššou zverenou mocou v demokratickom právnom štáte smie disponovať len orgán, ktorého moc sa bezprostredne opiera o súhlas občanov a potrebu jeho pravidelnej obnovy; že skutočným problémom postavenia ústavodarcu v slovenskom ústavnom systéme nie je rozsah jeho normotvornej pôsobnosti, ale to, s akou ľahkosťou ju smie realizovať; či o tom, že rešpekt k rozhodnutiam väčšiny občanov je rešpektom k slobode každého jedného z nich a že morálne opodstatnenou je povinnosť poslušnosti iba voči takému štátu, ktorý každému umožňuje rovnaký podiel účasti na procese tvorby verejnomocenskej vôle a výsledkom tejto účasti priznáva rovnaké účinky.

Focusing on the constitutional jurisdiction within Poland, Hungary, the Czech Republic, and Slovakia, this book highlights the establishment of constitutional courts as pivotal in their democratic resurgence. It compares the functions of these courts to the US Supreme Court while emphasizing the distinct characteristics shaped by historical and cultural contexts. Procházka provides a thorough analysis of both the similarities and differences in constitutional law theory and practice across these nations, offering insights into their unique legal landscapes.

Ako a prečo sa líšia podmienky zodpovednosti za škodu u nás od tých, ktoré platia v Spojených štátoch, to sú dve hlavné otázky, na ktoré hľadá odpovede najnovšia kniha jedného z najznámejších slovenských právnikov. Hľadá ich nielen v právnej úprave, ale aj, a vlastne najmä, v tom, čo zákony predchádza - v očakávaniach adresátov práva voči jeho tvorcom a vykladačom, v miestnej tradícii vzťahov jednotlivca k spoločnosti a v širšom kultúrnom zázemí, ovplyvňujúcom duše slovenské i americké. Skratkovitá odpoveď na kľúčovú otázku znie, že systém zodpovednosti za škodu odráža morálne, ekonomické, kultúrne a sociálne zvyky oboch skúmaných prostredí, a že pri hodnotení rozdielov máme čo do činenia s takými "ezoterickými" kategóriami, ako sú osud a vina. Autor ilustruje ich význam pre právo aj provokatívnym porovnaním odyseí dvoch archetypálnych literárnych hrdinov - Jozefa Maka a Jaya Gatsbyho. Kniha je určená pre širšiu ako právnickú verejnosť a vo forme krátkeho postskripta dokumentuje platnosť niektorých svojich téz aj na nedávnej tragédii v Polomke.

Aké sú skutočné právomoci prezidenta? Ako ich využívali doterajšie hlavy štátu? Čo hrozí, ak by sa niekto pokúsil úrad uniesť a využiť ho na razenie vlastnej vízie Slovenska? Radoslav Procházka strieda analýzu ústavného textu s príhodami zo slovenského politického života, ale aj dávnejšej histórie a pripomína, o čo všetko ide pri prezidentských voľbách.

Radoslav Procházka, patriaci k výrazným osobnostiam mladej a strednej generácie právnikov, uzatvára týmto výberom zo svojej razantnej esejistiky a populárno-náučnej publicistiky jednu etapu svojej verejnej angažovanosti. Procházka vstupuje do politiky a táto kniha je jeho kvázimanifestom, čo je, ako poznamenáva autor v úvode, dvojsečná zbraň: „Na jednej strane síce ten prehľad dokumentuje moje dôsledné, viac ako dekádu trvajúce lipnutie na niektorých základných hodnotách konštitučnej demokracie, na druhej strane však na mňa kladie nároky, ktoré, predpokladám, nebude vždy jednoduché dodržať. Svojím spôsobom si touto knihou dopredu obmedzujem možnosti vyhovárať sa z požiadaviek, ktoré na nositeľa verejnomocenského mandátu kladie povaha a zdroj tohto mandátu v právnom štáte.“

Tragický príbeh človeka, ktorý sa nedočkal primeranej lekárskej pomoci kvôli strate preukazu poistenca, odhaľuje hlbší problém, než len zlyhanie jedného lekára. Problém nespočíva len v peniazoch, ale v tom, že zdravotníctvo je prežité pijavicami, ktoré nemajú žiadnu pridanú hodnotu pre kvalitu starostlivosti. Ľudia stratili dôvody, prečo by sa mali spoliehať na štát v dôležitých otázkach. Zomrel človek, ktorý mohol žiť, pretože štát mu oplatil jeho desaťročné príspevky ľahostajnosťou. Hoci vyberá čoraz viac peňazí a prijíma nové predpisy, nezohľadňuje, ako sa tieto bremena prenášajú na občanov. Situácia v oblasti verejných služieb je plná parazitov a čiernych pasažierov, čo z pohybu v týchto priestoroch robí chôdzu po mínovom poli. Nikdy nie je isté, či natrafíte na správne dvere alebo človeka, ktorý vás bude vnímať ako zákazníka, alebo ako obete systému. Problém nie je len v peniazoch, ale v tom, že sme prestali vnímať spoločný priestor ako miesto vzájomnej pomoci. Namiesto toho ho vidíme ako súťaž, kde sa treba tlačiť a bojovať o svoje miesto. Mimo rodín a priateľov očakávame len to najhoršie, a preto sa pripravujeme na sklamania. Bonboniéry či obálky už nie sú symbolmi vďačnosti, ale strachu, že bez nich sa nedočkáme toho, čo sme si zaplatili.

Radoslav Procházka, ktorý patrí medzi najvýraznejších právnikov u nás a bol priamym aktérom politického diania, v knihe analyzuje vznik a historické zmeny Ústavy a predkladá vlastné návrhy, ako dosiahnuť, aby jej novely neboli len marketingovým nástrojom politických strán. Venuje sa aj návrhom na zmeny Ústavného súdu, ktoré budú v roku 2018 patriť medzi hlavné spoločenské témy.“Úcta k štátu, zákonom a ľuďom v tejto krajine nemá byť slepá, ale mala by vyrastať zo žičlivosti k nej. Kniha Radoslava Procházku je napísaná s ústavným nadhľadom, niekedy kriticky, ale preniká ju autorova žičlivosť a záujem o tvár tejto krajiny. Odporúčam ju každému, kto sa zaujíma o politický, spoločenský a duchovný život na Slovensku,” píše v predslove Rozhádzanej republiky František Mikloško.

Autorov hlboký doktrinálny ponor do poznávacích východísk a techník rozhodovacej činnosti súdov má ambíciu stať sa v domácom prostredí súčasťou základnej odporúčanej literatúry v oblasti považovanej za teóriu súdnej aplikácie (ústavného) práva.