Milan Katuninec Pořadí knih

Pôvod demokracie ako formy vlády siaha k antickým filozofom a prvé demokratické usporiadanie je spojené s mestskými štátmi starého Grécka a republikánskou tradíciou Ríma. V gréckom antickom mestskom štáte bola aj vzhľadom na jeho rozlohu a počet obyvateľov praktizovaná nesprostredkovane a priamou formou. Demokratické prvky našli do určitej miery svoje potvrdenie i v rímskej republike, ktorá svojimi pokusmi o nájdenie správnej štátnej ústavy a volebnými zápasmi, súperiacimi skupinami, politickými debatami, rétorikou, propagandou a deformovaním verejnej mienky, inšpirovala i teoretikov modernej demokracie. Moderný koncept demokracie, ktorý prijal len niektoré prvky antickej demokracie, sa spája až s obdobím osvietenstva a jej praktické začiatky až s revolučnými zmenami, ktorými západná spoločnosť prešla na konci osemnásteho storočia a v prvej polovici devätnásteho storočia.

Nástup demokracie po páde železnej opony otvoril občanom krajín bývalého sovietskeho bloku veľké možnosti v oblasti uplatnenia slobody a rozvoja osobnosti. Pozitívny obrat k demokracii ako vyhovujúcej forme organizácie politického života je zároveň i výzvou k zodpovednosti. Sloboda ľudského konania a zodpovednosť za tieto činy sú neoddeliteľným rysom ľudskej identity. Hodnoty demokratickej spoločnosti možno uchrániť len vtedy, ak ich uskutočnenie neponecháme na pleciach samotného štátu, ale ak budeme ochotní prevziať za ne i zodpovednosť a podieľať sa na ich garantovaní. Demokratický politický systém ponúka občanom významný priestor na to, aby sa prezentovali ochotou prispievať k posilneniu stabilizácie demokratickej spoločnosti, ale i poukazovali na možné riziká rozkladu demokracie.