Katarína Hradská Knihy

Gizi Fleischmannová (1892-1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Postupne sa zbližovala s ideami sionizmu, moderného židovského nacionalizmu. Stala sa vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku, ktorá sa rýchlo dostala aj do medzinárodného povedomia. Jej organizačné schopnosti a ambícia pomáhať vyvrcholili v čase holokaustu, keď sa stala vedúcou predstaviteľkou Pracovnej skupiny, ilegálnej odnože v rámci Ústredne Židov. Ako žena a navyše sionistka dokázala v nej okolo seba sústrediť a viesť mužov zo všetkých prúdov vtedajšieho židovského spektra. Pod jej vedením organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenia utrpenia. Uplácaním skorumpovaných úradníkov na najvyšších miestach sa jej podarilo zachrániť tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch. O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín. O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste. V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

Autorka monografie spracúva dlho tabuizovanú tému deportácií slovenských Židov z územia Slovenskej republiky v rokoch 1942–1944. Pokúša sa dať odpoveď na dosiaľ nezodpovedanú otázku, prečo boli Židia pre slovenskú spoločnosť takým veľkým bremenom.

Tretí zväzok prejavov a článkov Jozefa Tisa obsahuje jeho texty z rokov 1944-1947.

Židovskú komunitu v Bratislave už od najstarších čias až po likvidáciu charakterizoval prudký rozmach vzdelanosti, kultúry a umenia. Za čias rabína Chatama Sofera sa Bratislava stala centrom židovskej vzdelanosti a hrdila sa titulom Jeruzalem východu. Kniha o židovskej Bratislave, mapuje informácie o živote v židovskej komunite, ktoré dokladujú ako výrazne obohacovala multikultúrny charakter Bratislavy. Kniha obsahuje kapitoly venované významným osobnostiam – rabínom, vedcom a umelcom, ale aj lekárom a predstaviteľom svetového sionistického hnutia či ďalších prúdov židovského myslenia.

Gizi Fleischmannová (1892 – 1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Bola vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku. V čase holokaustu viedla Pracovnú skupinu, ilegálnu odnož Ústredne Židov. Ako žena a sionistka riadila mužov zo všetkých prúdov židovského spektra. Organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenie utrpenia. Uplácaním úradníkov zachránila tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch.O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín.O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste.V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.

V židovských rodinách sa kladie mimoriadny dôraz na výchovu a vzdelanie detí od útleho veku. Zložitý vývoj židovského školstva v rôznych obdobiach súvisel s procesom zrovnoprávnenia Židov s ostatným obyvateľstvom, čo prispelo aj k rozvoju židovských škôl. Autorka opisuje vývoj židovského školstva na našom území, spoločenské a politické podmienky, ktoré židovské školstvo bezprostredne formovalo aj ohrozovalo, pričom muselo vzdorovať politickým a ideologickým tlakom a narastajúcemu antisemitizmu. Približuje formovanie školskej politiky v období 1. ČSR, postupné vyraďovanie židovských študentov zo štúdií na všetkých školách počas slovenského štátu, ako aj pôsobenie židovských ľudových škôl v pracovných táboroch na území Slovenska.

Keď vstúpite do jeho kancelárie, keď zdvihne telefón, zaznie: „Tak čo vás trápi?“ A už dopredu pozná odpoveď: „Pán doktor, pomôžte mi, prosím...“ Profesor Pavel Traubner je známy neurológ. Mnohí ho poznajú ako pacienti, angažuje sa aj vo verejnom živote. Je vynikajúci diagnostik, vždy poradí, alebo aspoň upokojí a dá nádej. Jeho osobný život je však málo známy. V rozhovoroch s Katarínou Hradskou píše o detstve a rodine, o svojej profesii, ale aj o hodnotách, ktoré si cení najviac.