Katarína Hradská Pořadí knih

Gizi Fleischmannová (1892-1944) sa narodila v Bratislave v tradičnej židovskej rodine. Postupne sa zbližovala s ideami sionizmu, moderného židovského nacionalizmu. Stala sa vedúcou predstaviteľkou ženskej sionistickej organizácie na Slovensku, ktorá sa rýchlo dostala aj do medzinárodného povedomia. Jej organizačné schopnosti a ambícia pomáhať vyvrcholili v čase holokaustu, keď sa stala vedúcou predstaviteľkou Pracovnej skupiny, ilegálnej odnože v rámci Ústredne Židov. Ako žena a navyše sionistka dokázala v nej okolo seba sústrediť a viesť mužov zo všetkých prúdov vtedajšieho židovského spektra. Pod jej vedením organizovali pomoc na zastavenie deportácií a zmiernenia utrpenia. Uplácaním skorumpovaných úradníkov na najvyšších miestach sa jej podarilo zachrániť tisíce Židov, sama však neunikla pozornosti štátnej bezpečnosti. Zahynula v jednom z posledných transportov do Osvienčimu.

Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia bol Prešporok a neskôr Bratislava vďaka liberálnej klíme miestom stretávania rakúskych, maďarských a slovenských slobodomurárskych lóží. Schádzali sa v chýrnych reštauráciach hotela National, Savoy, Lerchner a ďalších, neskôr v slobodomurárskych domoch. O čom bratia slobodomurári rokovali? Kto to boli a aký mali vplyv na vtedajšie dianie? Veď mená ako Riegele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár, Karvaš sú dodnes súčasťou našich kultúrnych a politických dejín. O slobodomurároch dodnes kolujú legendy a mýty. V čase najväčšieho rozmachu vytvorili a zanechali po sebe desiatky pamätníkov, prispievali na charitu, mali vplyv v politike a na dianie v meste. V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované. Skončila sa jedna éra málo známych dejín Bratislavy opradených tajomstvom.