Eduard Nižňanský Knihy

Sborník studií k česko-německo-slovenským církevním dějinám a reflexím v 19. a 20. století.

Antisemitizmus a holokaust na Slovensku v dokumentoch nemeckej proveniencie 1938 1945 sprístupňuje čitateľovi dokumenty rozličných nemeckých inštitúcii, ktoré sledovali, písali, snažili sa ovplyvňovať slovenskú politiku antisemitizmu. Sú dôležitým príspevkom k pochopeniu holokaustu na Slovensku. Okrem úvodnej štúdie, obsahuje monografia prepisy vyše 400 pôvodných dokumentov a ich preklad do slovenčiny.

Prezident, vláda, Snem SR a Štátna rada o židovskej otázke (1939-1945). Dokumenty

Publikácia je pokusom o podrobné zmapovanie histórie židovského pracovného tábora v Seredi.

Do svojho knižného výberu Eduard Nižňanský zvolil desať materiálov s témami, ktoré sa po obsahovej stránke navzájom prelínajú, doplňujú a hlavne logicky na seba nadväzujú. Ich spoločným menovateľom je historiografická rekonštrukcia činnosti politických režimov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. toročia - z hľadiska ich ideológie, no aj každodennej politickej praxe. Dr. Ivan Kamenec.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust však nezačal tým, že sa Židia ocitli pred bránami krematórií. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou židovskej komunity v Európe. Vychádzajúc zo slovenského autochtónneho antisemitizmu, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú a sociálno-hospodársku rovinu, realizovali politici slovenského štátu svoj vlastný politický antisemitizmus, ktorý mal prejavy v podobe arizácií a príprav a realizácie deportácií Židov a ž po hranice Slovenska.

V 20. storočí sa dejiny Slovákov a Čechov spojili takmer na trištvrte storočia v jednom štáte. Táto knižka predstavuje päťdesiatštyri politických osobností I. ČSR. Krátky úvod napomôže čitateľovi zorientovať sa v dejinách I. ČSR s väčším akcentom na Slovensko.

Kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“ sa zaoberá vojensky organizovanými pracovnými jednotkami Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 a nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany a VI. robotnom prápore. Prináša nové poznatky v kontexte riešenia židovskej otázky. Prvá kapitola sa zameriava na židovské pracovné a koncentračné tábory na Slovensku v rokoch 1938–1945. Nasledujúca kapitola skúma postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci, vrátane ich vyradenia a formovania pracovných jednotiek. Milena Balcová analyzuje Pracovný zbor národnej obrany v rokoch 1941–1945, pričom sa sústreďuje na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu. Matej Medvecký a Peter Kralčák mapujú organizáciu a životnú úroveň Židov v tomto práporu. Igor Baka sa zaoberá podielom armády na deportáciách Židov v roku 1942 a zachraňovaním Židov zo VI. robotného práporu. Posledná kapitola Tamary Janecovej analyzuje román Šiesty prápor, pričom zdôrazňuje jeho dokumentárnu hodnotu a témy každodennosti a deportácií. Publikácia je doplnená fotografiami a rozsiahlym zoznamom použitých zdrojov a menným registrom.