Eduard Nižňanský Pořadí knih (chronologicky)

Kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“ sa zaoberá vojensky organizovanými pracovnými jednotkami Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 a nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany a VI. robotnom prápore. Prináša nové poznatky v kontexte riešenia židovskej otázky. Prvá kapitola sa zameriava na židovské pracovné a koncentračné tábory na Slovensku v rokoch 1938–1945. Nasledujúca kapitola skúma postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci, vrátane ich vyradenia a formovania pracovných jednotiek. Milena Balcová analyzuje Pracovný zbor národnej obrany v rokoch 1941–1945, pričom sa sústreďuje na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu. Matej Medvecký a Peter Kralčák mapujú organizáciu a životnú úroveň Židov v tomto práporu. Igor Baka sa zaoberá podielom armády na deportáciách Židov v roku 1942 a zachraňovaním Židov zo VI. robotného práporu. Posledná kapitola Tamary Janecovej analyzuje román Šiesty prápor, pričom zdôrazňuje jeho dokumentárnu hodnotu a témy každodennosti a deportácií. Publikácia je doplnená fotografiami a rozsiahlym zoznamom použitých zdrojov a menným registrom.

Antisemitizmus a holokaust na Slovensku v dokumentoch nemeckej proveniencie 1938 1945 sprístupňuje čitateľovi dokumenty rozličných nemeckých inštitúcii, ktoré sledovali, písali, snažili sa ovplyvňovať slovenskú politiku antisemitizmu. Sú dôležitým príspevkom k pochopeniu holokaustu na Slovensku. Okrem úvodnej štúdie, obsahuje monografia prepisy vyše 400 pôvodných dokumentov a ich preklad do slovenčiny.

Vydanie knihy a zdokumentovanie histórie židovskej komunity vo Zvolene nebolo doteraz spracované. Podnet k tomu dalo aj 150. výročie založenia prvej liberálnej Židovskej náboženskej obce v Banskej Bystrici. Komplexne spracované získané materiály dávajú celej dilógii vzácnu hodnotu aj ako základný dokumentačný a študijný materiál. Okrem opisu príchodu a osídľovania našich miest židovskými prisťahovalcami od stredoveku, židovskej emancipácie v osvieteneckých reformách, sú v knihách prvýkrát zverejnené dokumenty aj z nedávnej minulosti, ako napríklad zoznamy zlikvidovaných, či arizovaných židovských podnikov.

Kniha porovnávaním narácii a vizualizácii sa snaží ukázať na problém „nepriateľa“ vo vyhrotenej situácii II. svetovej vojny. Problém hľadania vlastnej identity, či už v jej národnej, konfesionálnej, sociálnej a prípadne aj v inej roviny, môžeme chápať ako celkom legitímny proces. Je však problematické, ak sa v určitom momente tento proces postupne zmení v štátom určenú direktívnu schému „My – Oni“. Tento prípad sa týka aj situácie počas II. svetovej vojny. Predstavitelia štátostrany: Hlinkovej slovenskej ľudovej stany (HSĽS) na Slovensku vtedy vykonštruovali jasný obraz „nepriateľa“ v jeho najrozličnejších podobách - „Žida, židoboľševika, komunistu, anglo-amerického plutokrata, etc.“ Isteže na druhej strane museli sformovať obraz priateľa - nacistického Nemecka. Samotná kniha má 8 kapitol, v ktorých sa zaoberajú problematickou vnútorného i zahraničnopolitického „nepriateľa“ Slovenska. Vojnová Slovenská republika stojaca po boku nacistického Nemecka nakoniec takto chápala celú antihitlerovskú koalíciu (USA, Veľká Britániu i ZSSR), je potom logické aj československú emigráciu v Londýne i Moskve. V knihe je použitých množstvo dobových plagátov, karikatúr, textov i obrázkov z plagátových „Ľudových novín“ vydávaných Úradom propagandy.

Holokaust predstavuje špeciálny typ genocídy, keď sa štát (nacistické Nemecko) rozhodol vyvraždiť židovskú komunitu v Európe, nahľadiac na "nebezpečnosť" tejto komunity pre majoritné obyvateľstvo. Židia však boli deportovaní a vraždení aj zo štátov, ktoré boli spojencami, satelitmi či nacistickým Nemeckom obsadenými územiami. Holokaust však nezačal tým, že sa Židia ocitli pred bránami krematórií. Proces holokaustu je spojený s postupnou marginalizáciou židovskej komunity v Európe. Vychádzajúc zo slovenského autochtónneho antisemitizmu, ktorý mal kresťanskú, národnú, politickú a sociálno-hospodársku rovinu, realizovali politici slovenského štátu svoj vlastný politický antisemitizmus, ktorý mal prejavy v podobe arizácií a príprav a realizácie deportácií Židov a ž po hranice Slovenska.

Zugleich Band 20 der Reihe „Veröffentlichungen der Deutsch-Tschechischen und Deutsch-Slowakischen Historikerkommission“. Was rechtfertigt es, sich speziell mit der Religions- und Nationalismusgeschichte der Deutschen, Tschechen und Slowaken zu beschäftigen? Für die böhmischen Länder und Oberungarn bzw. die Slowakei lässt sich feststellen, dass es im 19. und 20. Jahrhundert keine reinen Konfessionsnationen gab. Die konfessionelle Identität verstärkte in diesen Regionen auch nicht die ethnischen Abgrenzungen zwischen nationalen Mehrheiten und Minderheiten. Vielmehr waren sowohl Tschechen, Slowaken als auch Sudetendeutsche in ihrer großen Mehrheit katholisch und es gab protestantische Minderheiten. Die Konfessionen konkurrierten um die Ausdeutung ihrer Nation, und die Nationen waren Arenen des konfessionellen Konfliktes. Die Beiträge des Bandes vermessen die Mobilisierungsfähigkeit des Komplexes von Religion und Nationalismus. Sie fragen einerseits nach den Semantiken, die von Vertretern der Religionsgemeinschaften und der Politik entwickelt wurden. Andererseits werden die sozialen Bewegungen und Entwicklungen analysiert, die für die Verschränkung von nationalen und religiösen Deutungsmustern grundlegend waren.

Sborník studií k česko-německo-slovenským církevním dějinám a reflexím v 19. a 20. století.

Zámerom autorov kolektívnej monografie Antisemitizmus a propaganda bolo ukázať najmä rozličné roviny antisemitizmu a ich využiteľnosť v propagande v 20. storočí, najmä v čase II. svetovej vojny, resp. v čase postupnej atrofie demokracie a jej zmeny na diktatúru. Klasický model „my – oni“ v tomto prípade zmenil svoju podobu na „my“ proti „oni“ (čo predstavoval „Žid-nepriateľ“). Vládnuce politické elity sa snažili prezentovať takýmto spôsobom Židov, aby mohli zdôvodniť ich postupné vyraďovanie z politického, hospodárskeho a kultúrneho života spoločnosti, teda ich postupnú marginalizáciu. Autori na historickom materiáli, resp. na politických a publicistických textoch zo Slovenska, Poľska, II. ČSR ukázali, akým spôsobom bol postupne obraz „Žida-nepriateľa“ využívaný alebo zneužívaný.

Do svojho knižného výberu Eduard Nižňanský zvolil desať materiálov s témami, ktoré sa po obsahovej stránke navzájom prelínajú, doplňujú a hlavne logicky na seba nadväzujú. Ich spoločným menovateľom je historiografická rekonštrukcia činnosti politických režimov v Nemecku a na Slovensku v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. toročia - z hľadiska ich ideológie, no aj každodennej politickej praxe. Dr. Ivan Kamenec.

Stratené mesto je časť bývalého bratislavského Podhradia, ktorá bola zbúraná v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Nenávratne sa stratili ulice bývalého židovského geta, Vydrice aj Zuckermandlu. Zbúraná bola veľká časť Rybného námestia. Stratené mesto, to nie sú len kulisy, ale aj duch a atmosféra unikátneho mnohonárodného, viacjazyčného mesta. V knihe sú uvedené štúdie o národoch, ich osudoch a stope, ktorú zanechali na území dnešnej Bratislavy. Búrlivé 20. storočie rozvrátilo všetky hodnoty, ktoré sa stáročia uctievali: toleranciu a spolužitie. Pred vojnou vyhnali Čechov, počas vojny deportovali a vyvraždili väčšinu Židov, po vojne odsunuli Nemcov a Maďarov. Nedozvieme sa, kto je vinný, kto nariadil zbúrať časť mesta aj s jeho históriou. Môžeme iba detektívnym spôsobom odhaľovať postupné kroky k likvidácii Podhradia.

Číslo nadväzuje na číslo 'Arizácie'. V tomto prípade sa ale publikácia venuje problematike arizácií v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Štúdie v tejto publikácii sa venujú všeobecným problémom arizácií.

Publikácia je pokusom o podrobné zmapovanie histórie židovského pracovného tábora v Seredi.

Zborník obsahuje štúdie, ktoré sa venujú problematike holocaustu a jeho popierania v dejinách Európy. Sú rozdelené do viacerých tématických skupín, ktoré sa snažia zdokumentovať rozličné situácie a skúsenosti židovských komunít, s ktorými boli konfrontované v čase II. svetovej vojny. Okrem toho obsahuje 15 recenzií na domáce i zahraničné práce, ktoré sa venujú problematike.

Prezident, vláda, Snem SR a Štátna rada o židovskej otázke (1939-1945). Dokumenty

Obdobie autonómie (6.10.1938-14.3.1939) : dokumenty.

Detailná analýza postavenia židovskej spoločnosti na Slovensku v krátkom období október 1938 až marec 1939. Jej osudy počas jesene 1938, keď muselo Československo odstúpiť južné Slovensko Maďarsku po Viedenskej arbitráži a keď sa chceli aj Maďarsko aj Slovensko zbaviť svojho židovského obyvateľstva. Kniha obsahuje obsiahle nemecké resumé.

V 20. storočí sa dejiny Slovákov a Čechov spojili takmer na trištvrte storočia v jednom štáte. Táto knižka predstavuje päťdesiatštyri politických osobností I. ČSR. Krátky úvod napomôže čitateľovi zorientovať sa v dejinách I. ČSR s väčším akcentom na Slovensko.