Uršuľa Kovalyk Knihy

Uršulu Kovalyk můžeme považovat za feministickou autorku, ovšem Krasojezdkyně je její nejméně feministické dílo. V této postmoderní novele můžeme nalézt řadu různých linií: sociální, národnostní, politickou, erotickou, fantastickou a další; rozbíjení stereotypů žensko-mužského světa je téměř až na posledním místě. Hlavní hrdinka Karolína vyrůstá v roce 1984 v malém městě kdesi na východě Československé socialistické republiky. Karolína je programová outsiderka, což se projevuje i v jejím vzhledu. S její podobou a nuzotou rodinného zázemí kontrastuje krasojízda a kůň jako symboly něčeho vznešeného v kombinaci s nuzotou rodinného zázemí a vzhledem hrdinky působí dráždivě a netradičně.

Žena není jen domácí spotřebič, žena není boxovací pytel, žena není pornokazeta, kterou si kdykoliv můžete pustit. Někdy je užitečné říct, co cítíš, nahlas, pro sobe i pro okolí. Někdy je to punk, někdy pláč a rezignace. Výbor z feministických povídek slovenské autorky.

Blending the naturalistic and the fabulistic, these elusive, delicate stories fold fable and fairy tale into the everyday, domestic settings of kitchen, garden, car. Women love, and lose, strange creatures they find by the garden gate; dream dogs are liberated from the icy prison of a fridge; bathrooms bloom into rainforests that souls can lose themselves in forever. Seemingly quotidian routines and unremarkable lives are pierced by Kovalyk's precise, sensual prose, to reveal the magic lurking just beneath the surface of the daily skin of existence.

Neverné ženy neznášajú vajíčka - súbor objavných, zábavných a vyrývačškých poviedok, ktoré potešia, vzpružia a možno aj vzrušia... Kniha neobsahuje myšlienky v mužskom rode a je vyrobená bez pridania testosterónu.

Adri začína obedovať šalát z rias, mrkvy a tofu. Valika jej zaželá dobrú chuť a opýta sa, čo dobrého dnes má. Adri jej pekne odpovie: Dnes mám zasa vegemenu. Bosáková to ako vždy nevydrží. Uštipačne podpichne: A čo si ty veľryba, že žerieš riasy? Predstava veľryby Adriku veľmi zaujme. Na chvíľku prestane prežúvať. V mysli skúma, kedy tak asi tou veľrybou mohla byť. V ktorej časti svojho života. Odrazu sa jej mozgové bunky silno rozkmitajú, zažiaria a ona si spomenie na tú kratučkú chvíľu, keď bola embryom a vyvíjala sa v maminom bruchu. Dôjde jej, že sa nápadne podobala na malilinkú veľrybku, ktorá hltá plodovú vodu a vypúšťa ju otvorčekom v hlave späť! Pozrie sa Bosákovej do očí. Uprene, akoby v nich videla odraz svojej predstavy, a z hrdla jej mocne vytryskne spev vráskavca dlhoplutvého, ako ho raz počula v nejakom prírodopisnom filme. Kde sa to len vo mne berie? pochváli sa v duchu. Bosákovou mykne, očervenie v tvári a otočí sa ku kolegyniam s ukazovákom na čele: Schizofrenička jedna nenormálna! Raz nás tu všetky pozabíja! Iba Valika sa rozosmeje, a aby odľahčila situáciu, poprosí Adri o ešte jednu veľrybiu pieseň.

Originálne postrehy, nečakané zápletky, jasný postoj k životu, k ženám a ich osudom, irónia, hravosť a neľútostný pohľad – to sú charakteristické znaky krátkych próz mladej Košičanky v tomto výbere. Potešia a pobavia.

Čabika z Malého mesta vo Veľkom meste. Treba čítať. Sekáčová literatúra feministickej autorky, ktorá radšej píše ako behá holá po Košiciach.

Autentické rozhovory s ľuďmi žijúcimi na okraji spoločnosti (nielen) o umení spochybnia mnohé spoločenské aj umelecké stereotypy.