Panovníci na území Slovenska je publikácia, ktorá širokej čitateľskej
verejnosti ponúka základné informácie o dôležitých a zaujímavých panovníkoch,
ktorí panovali na území Slovenska, a to od začiatku nášho letopočtu. Táto
kniha nemá ambíciu vymenovať absolútne všetkých panovníkov v poradí, v akom
vládli. Podľa výberu autora uvádza historické osobnosti, ktoré viac či menej
ovplyvňovali osudy našich predkov. Uvádza spletité životné osudy panovníkov,
ich úspechy, hrdinstvá, ale aj prehry a tragédie. Táto kniha ponúka historické
fakty v zrozumiteľnej podobe a uvádza panovníkov v chronologickom poradí.
Palárikovo, do roku 1948 Slovenský Meder, je veľká, pekná obec na južnom Slovensku so širokými rovnými ulicami, ktoré krášlia stromoradia a záhony kvetov. Okrem dvoch historických parkov a starobylej bažantnice, nezvyklého ostrova súvislej zelene v tomto rovinatom kraji, jej malebnosť vkusne dopĺňa i niekoľko menších oáz parkovej zelene znovšieho obdobia. Dedina stojí ako na rozprestretom štedrom obrúsku zeme. Slnko si ukladá ustatú hlavu do náručia nedozerných rozvoňaných úrodných polí a ráno otvára oči doširoka, lebo nablízku niet ani len kopčeka. Velebné ticho rozjasaného rána iba tu a tam preruší víťazný pokrik vzlietnuvšieho bažantieho kohúta s ligotavým perím, či šuchot krídel volavky. V zarosenej, smaragdovo zelenej tráve si v rannom ošiali bujaro poskakuje zajac, spoza kríkov nesmelo vykúka plachý srnec. Kúsok odtiaľ, lemovaný lesným porastom, pokojne tečie dnes už hrádzami skrotený Váh. Iba staré stromy si hmlisto pamätajú, ako sa v dávnych dobách jeho voda valila ku dedine, ničila úrodu a naháňala roľníkom strach. Len malá hŕstka vyvolencov mala to šťastie zazrieť spoza Váhu vo vibrujúcej letnej páľave takmer nadzmyslový zážitok – fatamorgánu – nezvyčajný jav medzi nebom a zemou, keď horúci vzduch, redší než horné studenšie vrstvy, v chvejúcom sa étery pričaril na obzor celé dediny a kostolné veže, zväčšené obrazy ďalekých krajov zrkadliacich sa často hore nohami, sťaby odraz vodnej hladiny. Tam kdesi za obzorom sa rodí dúha hýriaca farbami, keď sa po letnej hrmavici klenie nádherným oblúkom na nebi. A obloha letných nocí nie je vari nikde na svete taká vysoká, blankytná, posiata drahokamami hviezd, taká krásna ako v KRAJINE SRDCA – u nás doma.
Vzácna kniha potrvrdzujúca opodstatnenosť a vysokú úroveň starostlivosti o prírodu a zver z čias, kedy životná úroveň priemerného človeka bola v porovnaní so súčasnou na podstatne nižšej úrovni.
V poľovníckom hospodárení svetoznámeho Palárikova máme možnosť čerpať nadčasové myšlienky a činy vyplývajúce z prístupu rodiny Károlyi k obyvateľstvu a personálu zabezpečujúcemu kvalitné výsledky s možnosťou pretaviť ich do profesionálneho prístupu k poľovnej zveri i v súčasnosti.
Posledný slovenskomederský gróf Alexander II. Károlyi od roku 1955 do svojej smrti v roku 1988 robil správcu na lesnom hospodárstve Erdődyovcov v Burgenlande. Nikdy neprestal milovať stratenú vlasť a vnútorne sa nezmieril s daným stavom. Nostalgia i nenaplnená túžba po domove ho poznačili natrvalo. Navonok to však nedával najavo a okolie s údivom sledovalo, ako sa s kresťanskou pokorou a odovzdanosťou dokázal vysporiadať s údermi osudu. Napriek neľahkému životu šíril okolo seba optimizmus a dobrú náladu. Príbuzní, priatelia a známi ho obdivovali ako skromne a nenáročne žil na veľkostatku v dvoch jednoducho zariadených izbách. Na sklonku života i ten malý majetok, čo mu zostal, rozdelil a dal svojim deťom. Veľkosť jeho ducha a ľudský rozmer človeka ťažko skúšaného životom sa najviac prejavili v milej láskavej povahe a neskonalej skromnosti. Zostala mu iba posteľ, skriňa, stôl, stolička a nad posteľou obraz Ukrižovaného. Vzdal sa všetkých pominuteľností tohto sveta a skonal šestnásteho mája 1988, na sviatok svätého Jána Nepomuckého v obci Kohfidisch v Burgenlande, ďaleko od svojho milovaného domova. Bol to posledný svetský patrón kostola v Palárikove zasväteného svätému Jánovi Nepomuckému, ktorý si ho povolal do pravej nebeskej vlasti práve v deň svojho sviatku. Pochovaný je uprostred lesa, neďaleko kaplnky na pietnom mieste Erdődyovcov. Na poslednej ceste ho odprevadila najbližšia rodina, priatelia, poľovníci.
Prvé vydanie
178 palárikovských pesničiek s ľúbostnou, svadobnou, vojenskou i pohrebnou tematikou. Všetky sú v znotovanej podobe a spestrené fotografiami ich interpretov.
Historické cintoríny - Palárikovo je nová publikácia, ktorú napísal Ing. Imrich Szabó v spolupráci s Mgr. Jaroslavom Nemešom, PhD. Opísali a zdokumentovali v nej pohrebiská a cintoríny v katastri Palárikovo, zachytili spomienky, legendy, unikátne kancionály miestnych modleníkov. Súčasťou knihy sú i záznamy nápisov na náhrobníkoch a množstvo farebnej fotodokumentácie. Každý rodený Palárikovčan v nej určite nájde náhrobník s menom svojich prarodičov, na ktorých si snáď už dávno nespomenul, alebo o nich dokonca nič nevie.
Z obsahu:
Pochovávanie v katastri obce v dávnej minulosti
Rímskokatolícky cintorín, od 1757 do 1982
Cintorín v Malom parku
Pochovávanie zosnulých členov rodu Károlyi a blízkeho služobníctva
Pochovávanie na starom cintoríne v rokoch 1757 až 1844
Pochovávanie v rokoch 1845 až 1882
Pochovávanie v rokoch 1883 až 1901
Pochovávanie v rokoch 1902 až 1943
Pochovávanie v rokoch 1944 až 1981
Skupinové pochovávanie rodinných príslušníkov
Pohrebné zvyky v obci z konca 19. a prvej polovice 20. storočia
Modlenícka tradícia v obci
Objav barokovej sochy svätca
Padlí vojaci počas vojen
Židovské cintoríny v obci
Cintorín v lokalite Drahy, po 1860 do 1938
Cintorín v lokalite za Cergátom, od 1874 do 1945
Nový obecný cintorín, od roku 1981
1. Praveké osídlenie 5000 – 400 rokov pred Kr. zahrňuje mladšiu dobu kamennú, neskorú dobu kamennú, staršiu a strednú dobu bronzovú, a staršiu dobu železnú. Mladšia doba kamenná sa datuje okolo 4500 rokov pred Kr., zatiaľ čo lengyelská kultúra je z obdobia 3200 – 2700 rokov pred Kr. Únětická kultúra sa objavuje okolo 1700 rokov pred Kr. a maďarská kultúra 1600 – 1500 rokov pred Kr. Karpatská mohylová kultúra patrí do strednej doby bronzovej (1500 – 1250 rokov pred Kr.) a čačianska kultúra do mladšej až neskoršej doby bronzovej (okolo 1100 rokov pred Kr.). Halštatská kultúra sa datuje od 800 do 400 rokov pred Kr.
2. Včasnodejinná doba (400 rokov pred Kr. – 374 rokov po Kr.) zahŕňa mladšiu dobu železnú a rímsku dobu, pričom mladšia rímska doba trvá od 180 do 374 rokov po Kr.
3. Stredovek (5. – 10. storočie po Kr.) sa delí na slovanskú dobu a uhorský štát (1000 - 1526 rokov po Kr.), pričom sa skúma aj história obcí ako Meder, Svätý Jur, Čiky a Kerestúr.
4. Osmansko-turecké obdobie (1530–1685) sa zaoberá archeologickými prieskumami a výskumom protitureckej opevnenej polohy.
5. Novodobé dejiny obce sa zaoberajú Kaunitzovským obdobím (1690 – 1730) a Károlyiovským obdobím (1730 – 1945), pričom sa skúma rod Károlyi, jeho významní členovia, erb, kaštieľ, školstvo a demografický vývoj obyvateľstva.
