Tisícročná história rodu grófov Károlyi de Nagykároly

Více o knize

Posledný slovenskomederský gróf Alexander II. Károlyi od roku 1955 do svojej smrti v roku 1988 robil správcu na lesnom hospodárstve Erdődyovcov v Burgenlande. Nikdy neprestal milovať stratenú vlasť a vnútorne sa nezmieril s daným stavom. Nostalgia i nenaplnená túžba po domove ho poznačili natrvalo. Navonok to však nedával najavo a okolie s údivom sledovalo, ako sa s kresťanskou pokorou a odovzdanosťou dokázal vysporiadať s údermi osudu. Napriek neľahkému životu šíril okolo seba optimizmus a dobrú náladu. Príbuzní, priatelia a známi ho obdivovali ako skromne a nenáročne žil na veľkostatku v dvoch jednoducho zariadených izbách. Na sklonku života i ten malý majetok, čo mu zostal, rozdelil a dal svojim deťom. Veľkosť jeho ducha a ľudský rozmer človeka ťažko skúšaného životom sa najviac prejavili v milej láskavej povahe a neskonalej skromnosti. Zostala mu iba posteľ, skriňa, stôl, stolička a nad posteľou obraz Ukrižovaného. Vzdal sa všetkých pominuteľností tohto sveta a skonal šestnásteho mája 1988, na sviatok svätého Jána Nepomuckého v obci Kohfidisch v Burgenlande, ďaleko od svojho milovaného domova. Bol to posledný svetský patrón kostola v Palárikove zasväteného svätému Jánovi Nepomuckému, ktorý si ho povolal do pravej nebeskej vlasti práve v deň svojho sviatku. Pochovaný je uprostred lesa, neďaleko kaplnky na pietnom mieste Erdődyovcov. Na poslednej ceste ho odprevadila najbližšia rodina, priatelia, poľovníci. Prvé vydanie