Ivana Taranenková Knihy

Monografia Fenomén Vajanský prezentuje názory Svetozára Hurbana Vajanského na literatúru a umenie v kontexte jeho kultúrnej koncepcie, ktorá je produktom nacionalizmu, chápaného v zmysle moderných politologických teórií ako sprievodný jav modernizácie spoločnosti v 19. storočí. Autorka sa zároveň sa sústreďuje i na podobu uplatňovania týchto koncepčných východísk vo Vajanského kritickej činnosti i v literárnej tvorbe. Prostredníctvom analýzy Vajanského článkov z rokov 1879 – 1916 o umení, literatúre, kultúre a národe publikovaných v Národných novinách a Slovenských pohľadoch, s prihliadnutím na Vajanského korešpondenciu i iné zdroje, rekonštruuje Vajanského kultúrnu a estetickú koncepciu, pričom sleduje ich prepojenosť s tradíciou slovenského romantizmu (výsledky môjho doterajšieho bádania tieto filiácie potvrdzujú), takisto si všíma konfrontácie Vajanského myslenia s alternatívnymi kultúrnymi modelmi a koncepciami národa.

Monografia Konfigurácie slovenského realizmu edične nadväzuje na publikácie vydavateľstva Host o literatúre 19. storočia v českom a slovenskom kontexte (České literární romantično, Český a slovenský literární parnasismus). Prezentuje pohľad na slovenský literárny realizmus, ktorý vychádza z najnovších bádaní tejto literárnohistorickej udalosti a snaží sa o jeho novú a priliehavejšiu interpretáciu. Jednotlivé štúdie sú rozdelené do dvoch častí — Prolegomena (sústredené na teoretické východiská problému) a Argumentum (ponúkajúce prípadové literárnohistorické a interpretačné štúdie k téme). Skúmajú nielen modifikácie literárního realizmu v slovenskej próze a poézii predovšetkým v poslednej tretine 19. storočia, ale aj jeho dynamické konfigurácie s prvkami iných literárnoestetických, kultúrnych, ale aj ideologických diskurzov. Slovenský literárny realizmus sa tu tak prezentuje ako rôznorodá, procesuálna a mnohodimenzionálna literárna udalosť a práve tento prístup ponúka možnosť objasniť protirečenia a rozpory, s ktorými sa v minulosti jeho reflexia konfrontovala. Súčasťou monografie je aj obrazová príloha s ukážkami výtvarných prejavov realizmu přítomných v slovenskom kontexte.

Po reflexii detektívneho žánru, ktorý bol témou konferencie Vražda v zasadačke. Podoby detektívneho žánru (2009), sa konalo podujatie o horore. Jeho iniciátorov a účastníkov viedlo pri ich úvahách aj podozrenie, že príjemné zimomriavky, ktoré nám žáner hororu ponúka v bezpečí nášho zabývaného domáckeho sveta, sú umožnené jednou zo základných naladeností nášho bytia vo svete - naladením úzkosti - a že nám horor takto oznamuje aj niečo podstatné o našej vlastnej existencii: o tom, pred čím zväčša zatvárame oči. Zborník prináša materiály z rovnomennej konferencie Ústavu slovenskej literatúry SAV. Podujatie bolo súčasťou pravidelného cyklu podujatí k problematike žánrov populárnej kultúry a ich presahov a styčných bodov s tzv. vysokou kultúrou. Ich zámerom je preskúmať v domácom kontexte bádateľsky dodnes marginalizované oblasti, ktoré si zaslúžia seriózny výskum.

Publikácia vychádza z príspevkov rovnomennej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v Ústave slovenskej literatúry SAV 11. a 12. októbra 2011. Jej zámerom bolo uvažovať o pre­javoch autobiografickosti v umení v interdisciplinárnom kontexte, s prihliadnutím na problémy identity, subjektu a jeho autobiografickej pamäti. Východiskom bolo chápanie autobiografickosti najmä ako estetickej kategórie s jej možnými presahmi do existenciálnej, etickej, ontologickej oblasti. Jej realizácie sa tu sledujú nielen v litera­túre rôznych období a proveniencií, ale aj v intermediálnom a interdisciplinárnom kontex­te. Ostáva len dúfať, že jednotlivé reflexie sa stanú výzvou pre ďalšie diskusie - napokon, zámerom publikácie nebolo poskytnúť definitívne odpovede, ale predviesť, ako je táto kategória ukotvená v súčasných kultúrnych diskurzoch, a načrtnúť ďalšie možnosti uva­žovania o jej prejavoch.

Aká je súčasná slovenská literatúra? Šestica generačne blízkych literárnych vedcov - Karol Csiba, Michal Jareš, Radoslav Passia, Veronika Rácová, Ľubica Schmarcová a Ivana Taranenková - sa podujala na hľadať odpovede na túto otázku. Sami označujú toto hľadanie za rizikové. Nehľadajú vrcholky medzi najsúčasnejšími dielami prózy a poézie, ktoré vznikli po roku 2000, pokúšajú sa čitateľom priblížiť, čím ich môžu osloviť, naznačiť základnú orientáciu v myslení autorov o súčasnosti a zachytiť pohyby v súčasnom literárnom živote.

Kolektívna monografia "Svetozár Hurban Vajanský: Na rozhraní umenia a ideológie" prináša analytický pohľad na rozsiahle dielo a činnosť Svetozára Hurbana Vajanského. Ide o jednu z tých postáv našich dejín, ktorá vyvoláva rozporuplné reakcie, a je to vlastne práve táto rozporuplnosť, čo predstavuje jeho špecifickú hodnotu pre našu kultúru. Hovoriť o Vajanskom totiž neznamená hovoriť len o minulosti, znamená to reflektovať pretrvávajúce mentálne kultúrne schémy. Je preto dôležité vyrovnávať sa s jeho pôsobením a hovoriť o ňom objektívne a v kontexte, bez ohľadu na to , že dospejeme aj k nelichotivým záverom. Každá kultúra je povinná vyrovnávať sa aj so svojimi ambivalentnými postavami, pomenovať objektívne aj ich problémové črty, neupadať do ich slepého adorovania a prostredníctvom ich zlyhaní diagnostikovať aj svoje súčasné problémy. A práve k tejto kultúrnej sebareflexii chce prispieť aj táto monografia.Na rozhraní umenia a ideológie, ktorá nie je určená len odbornej verejnosti, ale i širšej kultúrnej obci.

Súbor štúdií z vedeckej konferencie organizovanej pri príležitosti 100. výročia narodenia významného slovenského spisovateľa Františka Švantnera (29.1. 1912 - 13.10.1950), prinášajúci aktuálne zhodnotenie a interpretáciu Švantnerovho diela domácimi literárnymi vedcami i zahraničnými slovakistami. Súčasťou publikácie je tiež kalendárium autorovho života a diela a obrazová príloha.