Ján Šlosiar Knihy

Obsah: 1. Filozofická kultúra myslenia v poklasickom období 2. Schopanhauverov človek vôle a predstavy 3. Človek v kierkegaardovej alternatíve buď-alebo 4. Nietzscheho nadčlovek zrodený vôľou k pomoci 5. „Vital elan“ v bergsonovom toku života 6. Človek „Homo historicus“ v diele v Diltheya 7. Existencia človeka predchádza jeho esencii 8. Existencia človeka v jaspersových „hraničných situáciách“ 9. Heideggerova starosť o ľudské bytie 10. Človek v kresťanskom existencializme 11. Sartre v zajatí ničoty a slobody

Ján Šlosiar v danej knihe hravou a humornou formou poukazuje na vzťah medzi mestom a dedinou. Vykresľuje ako sa na dedine žije a ako sa v nej filozofuje. Kniha pozostáva z niekoľkých príbehov, pričom tie sú "určené pre mladých i starých. Tá staršia generácia si môže so mnou zaspomínať, ako sme žili, čo nás trápilo a čím sme sa radovali, ale najmä pochopiť, ako nás poznamenali roky života a ukázali nám, že nie je všetko tak, ako sme si mysleli. Tí mladší sa dozvedia o nás starších. Dozvedia sa, že aj my sme boli mladí a mali rovnaké starosti, aj keď v kontexte inej doby. I keď v tejto knižke absentujú skúsenosti s týmto druhom literatúry a márne by sme v nej hľadali snenie a poéziu, hodnú veľkého sveta literárnych dejateľov, no vďaka mojej zvedavosti je v príbehoch odhaľovaný duchovný svet zdanlivo nenápadnej dediny Hostie, ktorý nie je o nič menej úžasný. Je to duch, ktorý sa rodí v krásnom kraji tejto dediny, historicky vrastenej do lona Inoveckého a Tríbečského pohoria. Je to duch prameniaci priamo zo života jej obyvateľov." (doslov autora)

Cieľom práce je predstaviť človeka v dynamike meniacich sa spoločensko-kultúrnych podmienok, v ktorých sa chronologicky reflektuje historický obraz človeka v gréckej a stredovekej filozofii, v období humanizmu a renesancie, novovekej, voluntaristickej, vitalistickej, existenciálnej, personalistickej filozofii a filozofickej antropológii.

Kniha predstavujúca vývoj myslenia v oblasti ľudskej identity, spôsob jej hľadania a zrkadlenie vo filozofických systémoch. Prvú kapitolu tvorí krátky exkurz do antropologickej reflexie v antike, stredoveku, cez renesanciu až po I. Kanta. Druhá kapitola už rozoberá tri podoby antropologizmu: 1. voluntaristický, 2. antropologizmus vo filozofii života, 3. existenciálny. V tretej kapitole sa dozvieme o vzniku filozofickej antropológie, kde sa Ján Šlosiar venuje E. Cassirerovi, M. Schelerovi, A. Gehlenovi, H. Plessnerovi, N. Hartmannovi a personalistom (M. Buberovi a J. Maritainovi). Posledná štvrtá kapitola sa venuje analýze antropín ľudského pobytu (úzkosť, odcudzenie, láska, ...). Publikácia je tak zameraná na filozoficko-antropologickú líniu v rámci samotnej filozofie, pričom jej čitateľnosť a plynulosť je na dobrej úrovni.

Ľudský život je sprevádzaný predstavami o svete, aký by sme ho chceli mať. V istom veku však pochopíme, že nie vždy je k nám žičlivý a nie všetko sa darí podľa nášho želania. Dá sa však v ňom slušne žiť a humorom si ho aspoň trochu spríjemňovať. Mnohé z predstavovaných príbehov sa odohrávajú v krčme. Prečo práve na tomto mieste? Asi preto, lebo práve tu sa odohrávajú vari najväčšie škriepky o aktuálnych udalostiach, ktoré sa dosť často menia na úsmevné situácie.

Obsah: Predmet filozofie v retrospektíve dejín Základné otázky výkladu bytia Možnosti a hranice poznania Filozofia človeka Človek v sociálnom svete Súčasná filozofia Filozofická orientácia na vedu Voluntarizmus a filozofia života Filozofia existencie a existencializmus Filozofia činu (pragmatizmus) Postmoderna