Ľudský život je sprevádzaný predstavami o svete, aký by sme ho chceli mať. V istom veku však pochopíme, že nie vždy je k nám žičlivý a nie všetko sa darí podľa nášho želania. Dá sa však v ňom slušne žiť a humorom si ho aspoň trochu spríjemňovať. Mnohé z predstavovaných príbehov sa odohrávajú v krčme. Prečo práve na tomto mieste? Asi preto, lebo práve tu sa odohrávajú vari najväčšie škriepky o aktuálnych udalostiach, ktoré sa dosť často menia na úsmevné situácie.
Ľudský život je sprevádzaný predstavami, snami a nádejami o svete, aký ho chceme mať. V istom veku však pochopíme, že sa nedá zmeniť podľa nášho želania. Dá sa však v ňom slušne žiť a humorom si ho aspoň trochu skrášľovať. Humor je aj istým druhom výpovede o ľudskosti, ktorá očisťuje dušu človeka. Je prejavom vnútornej slobody spočívajúcej v otvorenom vyjadrení toho, čo si myslíme a čo sa často bojíme nahlas vysloviť. Možno preto, lebo berieme život až príliš vážne. Predkladaná knižka má práve tento zámer.
Cieľom práce je predstaviť človeka v dynamike meniacich sa spoločensko-kultúrnych podmienok, v ktorých sa chronologicky reflektuje historický obraz človeka v gréckej a stredovekej filozofii, v období humanizmu a renesancie, novovekej, voluntaristickej, vitalistickej, existenciálnej, personalistickej filozofii a filozofickej antropológii.
Obsah: Predmet filozofie v retrospektíve dejín Základné otázky výkladu bytia Možnosti a hranice poznania Filozofia človeka Človek v sociálnom svete Súčasná filozofia Filozofická orientácia na vedu Voluntarizmus a filozofia života Filozofia existencie a existencializmus Filozofia činu (pragmatizmus) Postmoderna
Kniha predstavujúca vývoj myslenia v oblasti ľudskej identity, spôsob jej hľadania a zrkadlenie vo filozofických systémoch. Prvú kapitolu tvorí krátky exkurz do antropologickej reflexie v antike, stredoveku, cez renesanciu až po I. Kanta. Druhá kapitola už rozoberá tri podoby antropologizmu: 1. voluntaristický, 2. antropologizmus vo filozofii života, 3. existenciálny. V tretej kapitole sa dozvieme o vzniku filozofickej antropológie, kde sa Ján Šlosiar venuje E. Cassirerovi, M. Schelerovi, A. Gehlenovi, H. Plessnerovi, N. Hartmannovi a personalistom (M. Buberovi a J. Maritainovi). Posledná štvrtá kapitola sa venuje analýze antropín ľudského pobytu (úzkosť, odcudzenie, láska, ...). Publikácia je tak zameraná na filozoficko-antropologickú líniu v rámci samotnej filozofie, pričom jej čitateľnosť a plynulosť je na dobrej úrovni.