Anton Hruboň Knihy

Hlinkova garda v období nemeckej okupácie zažila po vypuknutí Slovenského národného povstania akési vzkriesenie. Po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave, čo jej umožnilo na krátko realizovať mocenské ambície, tentokrát pod vedením najortodoxnejších národných socialistov okolo Otomara Kubalu. Kubalova skupina sa snažila prezentovať ako najrýdzejší Slováci, odhodlaní brániť slovenskú nezávislosť. Mladý historik Anton Hruboň analyzuje postavenie tejto organizácie v kontexte nacistického okupačného systému, pričom sa zameriava na politické, vojenské a perzekučné aspekty jej činnosti v záverečnej etape existencie slovenského štátu. Monografia sa pokúša objasniť, čo Hlinkova garda bola, aké vplyvy formovali jej charakter po transformácii na jeseň 1944 a aké memento zanechala v národnej histórii. Práca sa zaoberá aj otázkami spolupráce s nacistickým režimom, úsilím o pretvorenie Slovenska a vývinom ľudáckeho režimu. Problematika HG bola doteraz v odbornej literatúre chápaná izolovane, akoby neexistovali vonkajšie vplyvy. Hruboň zasádza tému do rámca slovensko-nemeckých vzťahov a európskych súvzťažností, čím poskytuje novú interpretačnú dimenziu a originálny príspevok do diskusie o najdiskutovanejšom období moderných slovenských dejín.

Výpravná plnofarebná publikácia mapuje najstaršie dejiny jednej z najvýznamnejších nemocníc na Slovensku, ktorá si nedávno pripomenula storočnicu svojej existencie. Publikovanú kolekciu 93 historických pohľadníc a fotografií z archívov a súkromných zbierok, zachytávajúcu počiatky nemocnice, jej rozvoj, ale aj bežný život v nej v období Rakúsko-Uhorska, Československej republiky a Slovenského štátu, dopĺňajú sprievodné texty prezentujúce jej históriu rámcovanú rokmi 1914/15 – 1945. Pútavo písané rozprávanie v kombinácii s obrazovým materiálom čitateľa autenticky vtiahne do časom zaviatych dejín, keď sa v preplnených drevených barakoch tlačili stovky hospitalizovaných vojakov mnohých národností alebo keď sa ako súčasť liečebnej terapie pacientom podávalo biele víno či koňak...

Rad historických diel dotýkajúcich sa obdobia 1. Slovenskej republiky obohacuje nová publikácia Antona Hruboňa 5. poľná rota Hlinkovej gardy. Hruboňova monografická štúdia mapuje proces formovania roty v kontexte situácie na Slovensku po 29. auguste 1944, jej organizáciu, nasadenie v Banskej Bystrici a Krupine, represívne aktivity voči civilistom, účasť na vojnových zločinoch, ako aj povojnové osudy jej príslušníkov.

Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.

Nebyť výkonu rozsudku smrti na nádvorí bratislavského Justičného paláca v skoré ráno 18. apríla 1947, táto kniha by možno vôbec nevznikla. Poprava bývalého prezidenta Slovenského štátu ukončila jeho fyzickú existenciu, no súčasne bola impulzom zrodu posmrtného, „druhého“ života. Publikácia nechce byť ďalším z radu životopisov Jozefa Tisa, aspoň nie v štandardnom chápaní. Je predovšetkým históriou predstáv, ktoré sa o ňom vytvorili za uplynulé storočie v rôznych spoločenských podmienkach a režimoch. Tie viedli k sformovaniu mýtov a ich ritualizovanie k vymodelovaniu do dnešných dní pretrvávajúceho Tisovho svetsko-sakrálneho kultu. Rozprávanie historika Antona Hruboňa tak nevyhnutne prekračuje Rubikon prachom zapadnutých dejín a stáva sa aj výpoveďou o súčasnej slovenskej spoločnosti, jej kultúrnych mantrách, konfliktoch a (ne)schopnosti narúšať vlastné archimedovské kruhy...

Na Slovenský štát, ľudácky nacionalizmus, politický katolicizmus a domáce variácie fašizmu sa kniha usiluje pozerať z európskej perspektívy. Jej cieľom je pochopiť, čo vlastne bol slovenský fašizmus (resp. fašizmus na Slovensku), aké mal v medzivojnovom a vojnovom období podoby a kto bol jeho nositeľom. Zaoberá sa otázkami, aké boli jeho kultúrne, spoločensko-politické a sociálne korene, ako sa vyvíjal pod vplyvom domácich a medzinárodných faktorov a aké dôsledky, tiahnuce sa až do našej súčasnosti, jeho pôsobnosť zanechala v slovenskej politickej kultúre a spoločnosti.

Životnosť politikov na politickom piedestáli je obvykle pár rokov, trvácnosť politických režimov nanajvýš pár desaťročí, no politické ideológie prežívajú celé generácie, niekedy stáročia. Napriek tomu, že príťažlivá sila nacionalizmu, fašizmu a jeho najradikálnejšieho variantu nacizmu Európu i Slovensko priviedla za prah pekla, zďaleka nepovedali svoje posledné slovo. Mefisto v prezlečenom kabáte pokúša naše citlivé pudy aj na začiatku druhej pätiny 21. storočia a je len na nás, či odoláme alebo prijmeme jeho ponuku priložiť ruku k repríze konfliktov a ľudských tragédií v mene krížov, o ktorých vypovedá táto zbierka esejí. Známy slovenský historik a autor viacerých úspešných knižných publikácií Anton Hruboň podáva vo svojich textoch obraz o naci(onali)zmoch na Slovensku a v Európe 20. storočia s nepríjemne aktuálnymi presahmi do súčasnosti. Na pozadí rôznych námetov od Jozefa Tisa, Slovenského štátu a medzinárodného fašizmu, cez vrenia česko-slovenských a slovensko-maďarských vzťahov až po zradikalizované politické kresťanstvo a besnenia občianskej vojny v Juhoslávii vykresľuje dôsledky mystického posadnutia vlastnou vlajkou a činov páchaných v opojení endorfínov nadradenosti.

Predkladaná kniha je vôbec prvou samostatnou prácou, hodnotiacou činnosť Hlinkovej gardy v oblastnom meradle, no pritom vsadená do celoslovenských súvislostí. Práca rozhodne nepoteší tých čitateľov, ktorí považujú všetkých gardistov za fanatických protižidovských štváčov alebo naopak, hrdinských vlastencov s čistým morálnym štítom...

Historický prierez od počiatkov po prah súčasnosti Publikácia historika Antona Hruboňa Cesty nemeckej kultúry v toku storočí slúži primárne ako vysokoškolská učebnica pre poslucháčov európskych kultúrnych štúdií, kulturológie, histórie, germanistiky a ďalších príbuzných disciplín, sekundárne však osloví i širší okruh čitateľov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť prehľad o jednej z kultúr, tvoriacich neoddeliteľnú a v mnohých aspektoch dejinotvornú súčasť kultúry celej európskej civilizácie. Publikácia systematizuje poznatky z vývoja nemeckej spoločnosti a kultúry chronologicky od najstarších čias po znovuzjednotenie Nemecka roku 1990. Obsah pojmu kultúra neredukuje len na umenie (tzv. vyššiu kultúru), ale vníma ju širšie ako komplex duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti v určitých spoločensko-politických mantineloch a súbor sociálnych interakcií dávajúcich tvar celému systému fungovania nemeckej spoločnosti a jej predchodcov. V rámci jednotlivých kapitol sa okrem vykreslenia spoločensko-politickej línie venuje vývinovým problémom s interdisciplinárnymi presahmi do etnológie, religionistiky, filozofie, lingvistiky, kunsthistórie a literatúry.