Klíčové problémy dějin Slovenska 1939-1945
- 109 stránek
- 4 hodiny čtení
Tento autor se ve své práci zabývá politickými a vojenskými dějinami 20. století na Slovensku, v Československu a ve střední Evropě. Jeho výzkum se zaměřuje na komparativní studie fašismu a extremismu, včetně ideologie, propagandy a politické kultury. Rovněž zkoumá dějiny bezpečnostních složek a mezikulturní vztahy a konflikty mezi národnostními skupinami s důrazem na etnické a náboženské aspekty. Autorova díla přinášejí hluboký vhled do složitých historických procesů a jejich dopadu na společnost.







Výpravná plnofarebná publikácia mapuje najstaršie dejiny jednej z najvýznamnejších nemocníc na Slovensku, ktorá si nedávno pripomenula storočnicu svojej existencie. Publikovanú kolekciu 93 historických pohľadníc a fotografií z archívov a súkromných zbierok, zachytávajúcu počiatky nemocnice, jej rozvoj, ale aj bežný život v nej v období Rakúsko-Uhorska, Československej republiky a Slovenského štátu, dopĺňajú sprievodné texty prezentujúce jej históriu rámcovanú rokmi 1914/15 – 1945. Pútavo písané rozprávanie v kombinácii s obrazovým materiálom čitateľa autenticky vtiahne do časom zaviatych dejín, keď sa v preplnených drevených barakoch tlačili stovky hospitalizovaných vojakov mnohých národností alebo keď sa ako súčasť liečebnej terapie pacientom podávalo biele víno či koňak...
Hlinkova garda v období nemeckej okupácie zažila po vypuknutí Slovenského národného povstania akési vzkriesenie. Po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave, čo jej umožnilo na krátko realizovať mocenské ambície, tentokrát pod vedením najortodoxnejších národných socialistov okolo Otomara Kubalu. Kubalova skupina sa snažila prezentovať ako najrýdzejší Slováci, odhodlaní brániť slovenskú nezávislosť. Mladý historik Anton Hruboň analyzuje postavenie tejto organizácie v kontexte nacistického okupačného systému, pričom sa zameriava na politické, vojenské a perzekučné aspekty jej činnosti v záverečnej etape existencie slovenského štátu. Monografia sa pokúša objasniť, čo Hlinkova garda bola, aké vplyvy formovali jej charakter po transformácii na jeseň 1944 a aké memento zanechala v národnej histórii. Práca sa zaoberá aj otázkami spolupráce s nacistickým režimom, úsilím o pretvorenie Slovenska a vývinom ľudáckeho režimu. Problematika HG bola doteraz v odbornej literatúre chápaná izolovane, akoby neexistovali vonkajšie vplyvy. Hruboň zasádza tému do rámca slovensko-nemeckých vzťahov a európskych súvzťažností, čím poskytuje novú interpretačnú dimenziu a originálny príspevok do diskusie o najdiskutovanejšom období moderných slovenských dejín.
Rad historických diel dotýkajúcich sa obdobia 1. Slovenskej republiky obohacuje nová publikácia Antona Hruboňa 5. poľná rota Hlinkovej gardy. Hruboňova monografická štúdia mapuje proces formovania roty v kontexte situácie na Slovensku po 29. auguste 1944, jej organizáciu, nasadenie v Banskej Bystrici a Krupine, represívne aktivity voči civilistom, účasť na vojnových zločinoch, ako aj povojnové osudy jej príslušníkov.