Parametry
- 248 stránek
- 9 hodin čtení
Více o knize
Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo. Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“
Nákup knihy
Evanjelium o úhoroch, Patrik Svensson
- Jazyk
- Rok vydání
- 2020
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Doručení
Platební metody
Tady nám chybí tvá recenze.
- Titul
- Evanjelium o úhoroch
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Patrik Svensson
- Vydavatel
- Lindeni
- Rok vydání
- 2020
- Vazba
- pevná
- Počet stran
- 248
- ISBN10
- 8056616179
- ISBN13
- 9788056616178
- Série
- Štítky
- Naučná literatura, Společenské vědy, Historické téma, Skutečné příběhy, Životopisy, Historie, Příroda, Filosofická tématika, Zvířata, Autobiografie & Memoáry, Rodina, Filosofie, Věda, Dárky pro dědu, Amerika, Severská literatura, Cesta, Švédsko, Moře a oceány, Švédská literatura, Otec, Hledání sama sebe, Úhoři
- První vydání
- 2019
- Původní název
- Ålevangeliet
- Hodnocení
- 3,9 z 5
- Anotace
- Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo. Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“