John Stuart Mill je ikona liberálneho feminizmu. Mal by byť súčasťou povinnej literatúry na SŠ.
Miláček čtenářů je právě vyprodaný
Parametry
- 165 stránek
- 6 hodin čtení
Více o knize
Špecifické postavenie v kontexte tvorby J. S. Milla má spis Poddanstvo žien, prvý raz publikovaný roku 1869, v ktorom vyjadruje – na svoju dobu – neštandardné, priam revolučné názory na postavenie žien nielen v anglickej spoločnosti, vyslovuje kritické výhrady voči rôznym formám znevýhodňovania žien vo verejnej alebo súkromnej sfére. Zaujímavé bolo aj prijatie tohto spisu. Filozofi ho prešli mlčaním alebo odmietnutím: tému sociálnej nerovnosti medzi dvoma pohlaviami, respektíve problémy obmedzených možností žien vo vzdelávaní, v kariére či v politickom živote pokladali akademickí filozofi za nehodnú ich disciplíny, ktorej tradične pripisovali postavenie nad ostatnými vedami. Na druhej strane – čo je pochopiteľné – práca zarezonovala u žien, ktoré sa začínali organizovať v hnutiach za práva žien, pretože poskytovala jasné argumenty a o tie sa mohli oprieť.
Nákup knihy
Poddanstvo žien, John Stuart Mill
- Jazyk
- Rok vydání
- 2003
- product-detail.submit-box.info.binding
- (měkká)
Jakmile se objeví, pošleme e-mail.
Doručení
Platební metody
- Titul
- Poddanstvo žien
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- John Stuart Mill
- Vydavatel
- Kalligram (SK)
- Rok vydání
- 2003
- Vazba
- měkká
- Počet stran
- 165
- ISBN10
- 807149593x
- ISBN13
- 9788071495932
- Série
- Štítky
- Naučná literatura, Společenské vědy, Politologie & Politika, Filosofická tématika, Ženy, Politika, Feminismus
- První vydání
- 1869
- Původní název
- The Subjection of Women
- Hodnocení
- 3,95 z 5
- Anotace
- Špecifické postavenie v kontexte tvorby J. S. Milla má spis Poddanstvo žien, prvý raz publikovaný roku 1869, v ktorom vyjadruje – na svoju dobu – neštandardné, priam revolučné názory na postavenie žien nielen v anglickej spoločnosti, vyslovuje kritické výhrady voči rôznym formám znevýhodňovania žien vo verejnej alebo súkromnej sfére. Zaujímavé bolo aj prijatie tohto spisu. Filozofi ho prešli mlčaním alebo odmietnutím: tému sociálnej nerovnosti medzi dvoma pohlaviami, respektíve problémy obmedzených možností žien vo vzdelávaní, v kariére či v politickom živote pokladali akademickí filozofi za nehodnú ich disciplíny, ktorej tradične pripisovali postavenie nad ostatnými vedami. Na druhej strane – čo je pochopiteľné – práca zarezonovala u žien, ktoré sa začínali organizovať v hnutiach za práva žien, pretože poskytovala jasné argumenty a o tie sa mohli oprieť.