Žltá ponorka

Najpopulárnejší, najprekladanejší, najuznávanejší. Island je krajinou umenia a presadiť sa v zástupe skvelých spisovateľov a spisovateliek, básnikov a poetiek nie je ľahké. Stefánssonovi sa to podarilo, jeho trilógia Raj a peklo, Smútok anjelov a ľudské srdce mu priniesla medzinárodný úspech a stabilné postavenie na európskom pevninskom knižnom trhu. Žltá ponorka je jeho štrnástym románom, v ktorom je verný svojmu štýlu, svojej láske k hudbe a príbehom, v ktorých sa minulosť motá do prítomnosti a naopak, v ktorých dokáže aj úplne obyčajné postavy „nasvietiť“ takou svojskou poetikou, že zaprisahaní cynici lapajú po dychu (a často aj po vreckovke, ktorou si kradmo utierajú slzy). Žltá ponorka je tradičnou kalmanovskou spleťou postáv, osudov a časových línií, na pozadí ktorých sa rozvíjajú témy vzťahov, lásky, straty, zmysla života. Rozprávačom je sedemročný chlapec, ktorého nevinné a naivné vnímanie sveta je plné fantázie a vnáša do náročných tém humor a vytvára okúzľujúci magicko-realistický svet, ktorý sa tiahne celou knihou. Chlapcove dni vypĺňajú cnenie, hľadanie odpovedí a piesne Beatles, zatiaľ čo otec pije vodku s Bohom, aby sa vyhol vlastným emóciám a tomu, čo nevyslovené visí medzi ním a synom. O mnoho rokov neskôr, keď starnúci spisovateľ v londýnskom parku vyčkáva vhodnú chvíľu, aby mohol osloviť Paula McCartneyho, sa nespracovaná minulosť dožaduje pozornosti. Vynárajú sa z nej nielen otec s opitým Bohom, ale aj starí susedia z bytovky, horlivý učiteľ z nedeľnej školy, mŕtvi obyvatelia severoislandského cintorína, či stratený priateľ, ktorý sa vrátil z tieňov, aby v Mezopotámii vykopal zo zeme 5000 rokov starú báseň, ktorú zrejme zložil meteorit.