Galapágy

Rozprávač, duch nebohého Američana, ktorý milión rokov pozorne sledoval osudy ľudského rodu, spomína na „dávne udalosti“ roku 1986, na dávno minulú éru „veľkých mozgov“. Vtedy ľudia využívali svoj intelekt na podvody, na vymýšľanie klamlivých ilúzií a ukrutností. Najväčšiu chybu však urobili, keď vo svojej nedomyslenej chamtivosti dopustili ďalekosiahlu devastáciu prírody. Ľudstvo takmer vyhynulo, no zhodou okolností sa zachovala neveľká ľudská kolónia, izolovaná na súostroví Galapágy. Daň, ktorú ľudstvo muselo zaplatiť za prežitie, bola nesmierne vysoká… Galapágy nie sú umeleckou fikciou, ktorú treba chápať ako serióznu varovnú víziu ohrozeného ľudstva, a nie ako efektný obraz apokalypsy, ktorej sa nemožno vyhnúť.