Knihobot

Prežil aby odriekal kadiš

Hodnocení knihy

Více o knize

Spomienky bratislavského rodáka A. Romi Cohna na jeho detstvo a mladosť. Narodil sa v Bratislave koncom 20-tych rokov (rodina bývala na Vysokej ulici). V prvých kapitolách sa sústreďuje na rodinný život, spomína na vtedajšie pomery v Bratislave. V druhej polovici 30-tych rokov. Na základe svojich skúseností opisuje, ako sa po nástupe nacistickej ideológie menil vzťah bratislavských úradov a obyvateľov voči židom. Ťažiskom sú osudy najbližších rodinných príslušníkov, najmä ale Cohnove osobné zážitky v priebehu holokaustu: skrývanie, útek k partizánom a život medzi nimi. Pozornosť venuje aj prvým mesiacom po oslobodení a februáru 1948 v Bratislave. Po roku 1948 emigroval do Kanady a neskôr do USA. V New Yorku sa stal významným podnikateľom v stavebníctve (vybudoval viac ako 15000 domov). Napriek utrpeniu a osudom rodiny nestratil vieru a žije naďalej ako silne veriaci ortodoxný žid, ktorý neskrýva obdiv k životu a dielu Chatama Sofera. Pôsobí aj ako mohel a urobil niekoľko tisíc obriezok. Jeho skúsenosti využívajú aj newyorské nemocnice, kam ho často volajú v zložitých situáciach ako konzultanta. Svoj vzťah k Bratislave prejavil na prelome milénia, kedy sa ako predseda Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy rozhodujúcou mierou pričinil o záchranu cintorína a vybudovanie dnešnej podoby memoriálu Chatama Sofera.

Nákup knihy

Prežil aby odriekal kadiš, Romi Cohn, Leonard Ciacio

Jazyk
Rok vydání
2017
product-detail.submit-box.info.binding
(pevná)
Jakmile se objeví, pošleme e-mail.

Doručení

Platební metody

4,7
Výborná
3 Hodnocení

Tady nám chybí tvá recenze.

Titul
Prežil aby odriekal kadiš
Jazyk
slovensky
Vydavatel
Marenčin PT
Rok vydání
2017
Vazba
pevná
Počet stran
240
ISBN10
8081148884
ISBN13
9788081148880
Série
První vydání
2001
Původní název
The Youngest Partisan
Hodnocení
4,65 z 5
Anotace
Spomienky bratislavského rodáka A. Romi Cohna na jeho detstvo a mladosť. Narodil sa v Bratislave koncom 20-tych rokov (rodina bývala na Vysokej ulici). V prvých kapitolách sa sústreďuje na rodinný život, spomína na vtedajšie pomery v Bratislave. V druhej polovici 30-tych rokov. Na základe svojich skúseností opisuje, ako sa po nástupe nacistickej ideológie menil vzťah bratislavských úradov a obyvateľov voči židom. Ťažiskom sú osudy najbližších rodinných príslušníkov, najmä ale Cohnove osobné zážitky v priebehu holokaustu: skrývanie, útek k partizánom a život medzi nimi. Pozornosť venuje aj prvým mesiacom po oslobodení a februáru 1948 v Bratislave. Po roku 1948 emigroval do Kanady a neskôr do USA. V New Yorku sa stal významným podnikateľom v stavebníctve (vybudoval viac ako 15000 domov). Napriek utrpeniu a osudom rodiny nestratil vieru a žije naďalej ako silne veriaci ortodoxný žid, ktorý neskrýva obdiv k životu a dielu Chatama Sofera. Pôsobí aj ako mohel a urobil niekoľko tisíc obriezok. Jeho skúsenosti využívajú aj newyorské nemocnice, kam ho často volajú v zložitých situáciach ako konzultanta. Svoj vzťah k Bratislave prejavil na prelome milénia, kedy sa ako predseda Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy rozhodujúcou mierou pričinil o záchranu cintorína a vybudovanie dnešnej podoby memoriálu Chatama Sofera.