
Parametry
- 261 stránek
- 10 hodin čtení
Více o knize
Monografia sa zaoberá realizáciou pozemkovej reformy v pracovnom obvode Prídelového komisára Štátneho pozemkového úradu v Michalovciach. Autor sa snaží podrobne analyzovať mechanizmus reformy a činnosť úradu, pričom skúma rôzne koncepcie politických strán a hlavné dôvody zmien vo vlastníctve poľnohospodárskej pôdy. Práca slúži ako historický sprievodca reformou, ponúkajúci prehľad spôsobov a foriem prídelu pôdy. Zvláštnu pozornosť venuje spôsobu vyvlastnenia pôdy od pôvodných vlastníkov, ktorý je kľúčovým momentom medzivojnovej reformy. Štátny pozemkový úrad získaval pôdu nielen legislatívne, ale aj prostredníctvom dohôd a zmlúv s pôvodnými vlastníkmi, čo prispelo k trvácnosti zmien. Autor dokumentuje každú etapu reformy praktickými príkladmi z regiónu, čo čitateľovi umožňuje sledovať proces zabratia, prerozdelenia a prídelu pôdy v regionálnej perspektíve. Získava tak prehľad o pôvodných majiteľoch a výmerách ich veľkostatkov, ako aj konkrétnych formách prerozdelenia pôdy. Štruktúra práce umožňuje oboznámiť sa s koncepciou a finálnou úpravou vlastníckych vzťahov k pôde v medzivojnovom Československu.
Nákup knihy
Parcelácia a prídel pôdy na Slovensku 1918-1938, Henrich Hrehor
- Jazyk
- Rok vydání
- 2021
- product-detail.submit-box.info.binding
- (měkká)
Doručení
Platební metody
Nikdo zatím neohodnotil.
- Titul
- Parcelácia a prídel pôdy na Slovensku 1918-1938
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Henrich Hrehor
- Rok vydání
- 2021
- Vazba
- měkká
- Počet stran
- 261
- ISBN10
- 8057400234
- ISBN13
- 9788057400233
- Série
- Anotace
- Monografia sa zaoberá realizáciou pozemkovej reformy v pracovnom obvode Prídelového komisára Štátneho pozemkového úradu v Michalovciach. Autor sa snaží podrobne analyzovať mechanizmus reformy a činnosť úradu, pričom skúma rôzne koncepcie politických strán a hlavné dôvody zmien vo vlastníctve poľnohospodárskej pôdy. Práca slúži ako historický sprievodca reformou, ponúkajúci prehľad spôsobov a foriem prídelu pôdy. Zvláštnu pozornosť venuje spôsobu vyvlastnenia pôdy od pôvodných vlastníkov, ktorý je kľúčovým momentom medzivojnovej reformy. Štátny pozemkový úrad získaval pôdu nielen legislatívne, ale aj prostredníctvom dohôd a zmlúv s pôvodnými vlastníkmi, čo prispelo k trvácnosti zmien. Autor dokumentuje každú etapu reformy praktickými príkladmi z regiónu, čo čitateľovi umožňuje sledovať proces zabratia, prerozdelenia a prídelu pôdy v regionálnej perspektíve. Získava tak prehľad o pôvodných majiteľoch a výmerách ich veľkostatkov, ako aj konkrétnych formách prerozdelenia pôdy. Štruktúra práce umožňuje oboznámiť sa s koncepciou a finálnou úpravou vlastníckych vzťahov k pôde v medzivojnovom Československu.