Knihobot

Orava bez hraníc

Autoři

  • Kolektiv autorů

Více o knize

Publikácia prezentuje dlhý komplexný vývoj územia, ktoré síce v minulosti historicky i faktograficky patrilo k regiónu Orava a bolo súčasťou Slovenska, ale po roku 1919 sa na základe plebiscitu stalo súčasťou Poľska. Najväčší rozmach v celkovom kontexte osídlenia oravského regiónu sa prejavil v období, keď sa Oravský hrad a k nemu prislúchajúce panstvo stalo súčasťou majetku významného rodu Thurzovcov. Práve v tomto období, v prvej polovici 16. storočia, vznikali i sídla, ktoré sa stali hlavnou témou vydanej publikácie. Lokality, ktoré sa v najstaršej histórii vyvíjali a postupne budovali na plnohodnotné dediny na území pôvodnej Oravskej stolice a panstva, boli historicky s Oravou späté až do prelomového roka 1919, ktoré v súčasnosti sú už neoddeliteľnou časťou Poľska, ale ktorých obyvatelia stále pociťujú ten dávny vzťah k rodným koreňom na slovenskom území a až do súčasnosti sa snažia udržiavať a rozvíjať tradície z minulosti, slovenskú reč a kultúru. Základnú líniu monografie tvoria časti: Mária Jagnešáková: Úvod Oľga Removčíková Peter Tomáň: Príroda Michal Čajka: Najstaršie dejiny Iveta Floreková: História obcí do roku 1848 Martin Chmelík: Dejiny obcí v rokoch 1848-1918 Milica Majeriková- Molitoris: Severovýchodná Orava v rokoch 1918-1945 Erika Kulášová: Hospodárstvo a pastierska kultúra Elena Beňušová: Výročné sviatky a zvyky Michal Čajka: Stavebné pamiatky Milica Majeriková-Molitoris: Slávni rodáci

Nákup knihy

Orava bez hraníc, Kolektiv autorů

Jazyk
Rok vydání
2016
product-detail.submit-box.info.binding
(pevná)
Jakmile se objeví, pošleme e-mail.

Doručení

Platební metody

Nikdo zatím neohodnotil.Ohodnotit

Titul
Orava bez hraníc
Jazyk
slovensky
Vazba
pevná
Počet stran
280
ISBN10
8089564127
ISBN13
9788089564125
Série
Anotace
Publikácia prezentuje dlhý komplexný vývoj územia, ktoré síce v minulosti historicky i faktograficky patrilo k regiónu Orava a bolo súčasťou Slovenska, ale po roku 1919 sa na základe plebiscitu stalo súčasťou Poľska. Najväčší rozmach v celkovom kontexte osídlenia oravského regiónu sa prejavil v období, keď sa Oravský hrad a k nemu prislúchajúce panstvo stalo súčasťou majetku významného rodu Thurzovcov. Práve v tomto období, v prvej polovici 16. storočia, vznikali i sídla, ktoré sa stali hlavnou témou vydanej publikácie. Lokality, ktoré sa v najstaršej histórii vyvíjali a postupne budovali na plnohodnotné dediny na území pôvodnej Oravskej stolice a panstva, boli historicky s Oravou späté až do prelomového roka 1919, ktoré v súčasnosti sú už neoddeliteľnou časťou Poľska, ale ktorých obyvatelia stále pociťujú ten dávny vzťah k rodným koreňom na slovenskom území a až do súčasnosti sa snažia udržiavať a rozvíjať tradície z minulosti, slovenskú reč a kultúru. Základnú líniu monografie tvoria časti: Mária Jagnešáková: Úvod Oľga Removčíková Peter Tomáň: Príroda Michal Čajka: Najstaršie dejiny Iveta Floreková: História obcí do roku 1848 Martin Chmelík: Dejiny obcí v rokoch 1848-1918 Milica Majeriková- Molitoris: Severovýchodná Orava v rokoch 1918-1945 Erika Kulášová: Hospodárstvo a pastierska kultúra Elena Beňušová: Výročné sviatky a zvyky Michal Čajka: Stavebné pamiatky Milica Majeriková-Molitoris: Slávni rodáci