Více o knize
Pestovanie poľnohospodárskych plodín tvorí dôležitú súčasť kultúry človeka. Po stáročia bolo poľnohospodárstvo hlavným zamestnaním a rozhodujúcou časťou výrobných síl. Autor sa zameral predovšetkým na vývin spôsobu pestovania obilnín, ktoré boli podstatnou zložkou rastlinej výroby. Prvá časť publikácie je venovaná historickým aspektom spôsobu pestovania obilia na našom území - od príchodu Slovanov až do prvej polovice 20. storočia, t. j. do socialistickej kolektivizácie nášho poľnohospodárstva. V druhej časti si autor okrem vývinu poľnohospodárskeho náradia a jemu zodpovedajúcej organizácie práce všíma aj sociálny ekvivalent - kolektív ľudí, ktorý s nimi v jednotlivých vývinových etapách pracoval. Sledovanie sociálnych aspektov materiálnej kultúry dáva čitateľovi možnosť pochopiť nielen vzťah ľudí k spedmetneným javom kultúry, ale i vzťahy ľudí na pozadí týchto javov (rodina roľníka ako výrobno-hospodárska jednotka, vývin vzťahu k pôde, k práci v poľnohospodárstve atď.), ktoré tiež vplývali na vývin agrárnej kultúry. Autor populárno-vedeckou formou sprístupňuje tieto historicko-etnografické reálie s vedomím, že len poznaním histórie svojho národa, jeho kultúry a tradícií môže človek pochopiť svoje miesto v dejinách a v súčasnom svete, a tak nadobudnúť vedomie všeľudskej spolupatričnosti.
Nákup knihy
Roľník a jeho práca, Peter Slavkovský
- Jazyk
- Rok vydání
- 1988
- Vazba
- (pevná)
Nikdo zatím neohodnotil.
- Titul
- Roľník a jeho práca
- Podtitul
- Tradície poľnohospodárskej výroby slovenského ľudu
- Jazyk
- slovensky
- Autoři
- Peter Slavkovský
- Vydavatel
- Veda
- Rok vydání
- 1988
- Vazba
- pevná
- Série
- Anotace
- Pestovanie poľnohospodárskych plodín tvorí dôležitú súčasť kultúry človeka. Po stáročia bolo poľnohospodárstvo hlavným zamestnaním a rozhodujúcou časťou výrobných síl. Autor sa zameral predovšetkým na vývin spôsobu pestovania obilnín, ktoré boli podstatnou zložkou rastlinej výroby. Prvá časť publikácie je venovaná historickým aspektom spôsobu pestovania obilia na našom území - od príchodu Slovanov až do prvej polovice 20. storočia, t. j. do socialistickej kolektivizácie nášho poľnohospodárstva. V druhej časti si autor okrem vývinu poľnohospodárskeho náradia a jemu zodpovedajúcej organizácie práce všíma aj sociálny ekvivalent - kolektív ľudí, ktorý s nimi v jednotlivých vývinových etapách pracoval. Sledovanie sociálnych aspektov materiálnej kultúry dáva čitateľovi možnosť pochopiť nielen vzťah ľudí k spedmetneným javom kultúry, ale i vzťahy ľudí na pozadí týchto javov (rodina roľníka ako výrobno-hospodárska jednotka, vývin vzťahu k pôde, k práci v poľnohospodárstve atď.), ktoré tiež vplývali na vývin agrárnej kultúry. Autor populárno-vedeckou formou sprístupňuje tieto historicko-etnografické reálie s vedomím, že len poznaním histórie svojho národa, jeho kultúry a tradícií môže človek pochopiť svoje miesto v dejinách a v súčasnom svete, a tak nadobudnúť vedomie všeľudskej spolupatričnosti.



