Jozef Branecký

Narodil sa 31.3.1882 v Skalici a zomrel 14.12.1962 v Pezinku. Od r. 1895 študoval na gymnáziách v Skalici, Levoči, vo Vacove a v Kecskeméte, 1903 – 07 r. k. teológiu v Budapešti. Po štúdiách pôsobil ako prof. hudby a spevu v Careii Mare, od r. 1917 na gymnáziu, neskôr na obchodnej akadémii v Trenčíne, od r. 1934 provinciál piaristov na Slovensku. V literárnej tvorbe spájal popularizáciu slov. dejín s pedagogickými zámermi, pričom sa orientoval hlavne na mládež. Štúdium pramenného materiálu k dejinám Trenčína a okolia využil na beletristické spracovanie epizód, anekdôt, dramatických spoločenských a prírodných udalostí z čias protireformácie a tureckých bojov, ktoré zhrnul v 3-zv. súbore próz Zo starého Trenčína (1926 – 30). Autor románu Fráter Johannes (1929) s tematikou protitureckých bojov na Slovensku. O Ctiborovi, pánovi hradu Beckov, napísal drámu prepracovanú neskôr v románe Ferko a Janka (1948). Kratšie práce zhrnul do zbierky historických povestí a článkov Trenčín – Trnava (1939). Zo spojenia vedeckých prvkov a beletristiky vzniklo románové spracovanie povestí o vodníkovi Pribinove vŕby (1941), paralelne vznikali aj zápisy a beletristické spracovanie ľudových povestí v práci Z tisícročia (1943). Písal aj pre ochotnícke divadlá.