Konštantín Čulen
26. únor 1904 – 7. duben 1964
Konštantín Čulen sa narodil 26.februára 1904 v Brodskom. V rokoch 1916 až 1924 študoval na gymnáziách v Skalici a Bratislave. Po ukončení štúdií, bol v roku 1924 povolaný do armády a plánoval stať sa dôstojníkom. Kvôli slovenskému pôvodu však neuspel. Rovnako sa mu viedlo aj v civilnom živote. Obligátnu odpoveď "Nelze vyhověti" dostal na 53 žiadosti o prácu. Nakoniec začal pracovať ako úradník poisťovne v Bratislave. Zastával autonomistické postoje a bol prívržencom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V rokoch 1926 až 1927 bol redaktorom denníka Slovák, v roku 1927 sa stal pracovníkom Ústrednej katolíckej kancelárie, v rokoch 1928 až 1937 pôsobil ako úradník a tlačový referent Československých štátnych dráh. Súčasne pôsobil v rokoch 1933 až 1937 v Spolku svätého Vojtecha ako vedúci edície Prameň. Zastával tiež funkciu zodpovedného redaktora časopisu Rozvoj. V roku 1939 pôsobil ako kultúrny atašé na československom vyslanectve v USA. Po vzniku prvej Slovenskej republiky sa stal redaktorom Slovenskej obrany, tlačového orgánu Slovenskej ligy v Amerike. Nasledujúci rok sa vracia do vlasti a stáva sa tlačovým šéfom, predsedníctva vlády a od roku 1943 správcom Slovenskej národnej knižnice v Martine. Pôsobil tiež ako zástupca šéfa Úradu propagandy prvej Slovenskej republiky Tida J. Gašpara. Svoje postoje nezmenil ani počas roku 1944 a tak musel ako mnoho iných na jar v roku 1945 emigrovať. Najprv sa usadil v Rakúsku a Taliansku, v roku 1949 odišiel za more a žil na viacerých miestach v Kanade a USA. Napriek existenčným problémom naďalej pokračuje v svojej publikačnej a literárnej činnosti. Okrem iného v tomto období napísal Dejiny Slovenskej ligy v Amerike, Dejiny newyorskych Slovákov či bibliografickú prácu Slovenských časopisy v Amerike. Konštantín Čulen zomrel po komplikáciách súvisiacich s operáciou žalúdka 7.apríla 1964 v New Yorku. Počas trvania komunistického režimu bolo aj jeho meno na zozname nežiadúcich osôb. Po je skončení sa však aj on, aj keď len posmrtne dočkal satisfakcie a jeho pozostatky boli slávnostne uložené na Národnom cintoríne v Martine medzi ľuďmi, ktorí sa zaslúžili o slovenský národ.
uživatel morell