První kniha jednoho z nejdůležitějších textů evropské tradice politické filosofie se zabývá problémem přirozenosti obce a otroctvím. Nový český překlad Milana Mráze v zrcadlovém řecko-českém vydání, opatřený úvodní studií a poznámkami.
Z pôvodnej Platonovej Obrany Sokratovej vieme, že ľuďom sa nepáčila metóda kladenia dotieravých otázok, pomocou ktorej filozof skúmal svet. Z hľadiska svojho okolia pôsobil Sokrates ako čudák: neuznával materiálne hodnoty, zároveň odsudzoval i podporoval aténsku demokraciu a nebál sa smrti (čo vyšlo najavo počas procesu). Autor podrobne opisuje mechanizmus demokracie v jej ranom štádiu a na príklade procesu známeho z dejín filozofie, pričom z neho vyvodzuje poučenie i pre dnešné časy.
Latinčina v stredoveku sa stala všeobecným dorozumievacím jazykom vzdelaných vrstiev, jazykom medzinárodných diplomatických stykov, ale aj jazykom umeleckej literatúry a štátnej správy. Dielo Komenského, písané prevažne po latinsky, sa rozšírilo po celom svete. Znalosť latinčiny je dôležitá pre štúdium niektorých vedných odborov, kde je potrebná pre lepšie pochopenie vedeckej terminológie a prácu s originálnymi latinskými prameňmi. Obsah knihy sa zaoberá významom antickej kultúry, výslovnosťou, literárnohistorickým prehľadom, rímskou umeleckou literatúrou, latinskými nápismi, latinskou literatúrou v stredoveku a novoveku. Miesto tu má aj Jan Amos Komenský a súčasťou je aj latinsko-slovenský slovník.
Gramatika a literárněhistorický přehled antické literatury, latinské nápisy a latinská literatura ve středověku a novověku. Rozsáhlý slovník, text doplněn ilustracemi, fotografiemi a mapami.
Monografia Herakleitos z Efezu od nestora slovenskej klasickej filológie predstavuje interpretáciu mysliteľského diela jednej z najvýraznejších osobností predsokratovskej filozofie, vrátane historických súvislostí i prekladu zlomkov jeho filozofických prác. Vďaka hlbokej a všestrannej znalosti toho, čo sa z diela tohto filozofa zachovalo, autor podáva naozaj ucelený pohľad na Herakleitov myšlienkový systém.
Slovník je určený predovšetkým potrebám žiakov stredných škôl a zdravotníckych škôl. Sú v ňom termíny z chémie, botaniky, zoológie, farmácie, medicíny a práva. Šieste vydanie.
Dialog Ústava (řecky Πολιτεία, latinsky De republica – odtud mezinárodně užívané označení Rep.), napsaný kolem roku 380 př. n. l., je jedním z vrcholných Platónových děl a jedním z nejdůležitějších a nejslavnějších textů západní filosofie vůbec. Ústava má formu velice rozsáhlého dialogu, ovšem nepřímého: Sókratés zde vypráví o rozhovoru, jehož se účastnili také Glaukón, Polemarchos, Adeimantos, Thrasymachos, Kefalos a Kleitofón. Celé dílo se skládá z deseti knih a jeho hlavním tématem je spravedlnost na úrovni jedince i státu, dotýká se však i mnoha dalších oblastí, včetně umění, výchovy, práva, vědy atd. V sedmé knize, věnované hlavně vědám a vzdělávání, se nachází jedna z nejslavnějších Platónových alegorií, tzv. Mýtus o jeskyni (514a-518b). Spolu se Zákony, snad posledním Platónovým dílem vůbec, zakládá Ústava zvláštní žánr utopie, myšlenkového experimentu s možnostmi spravedlivého uspořádání lidské společnosti.
1. čast: Vplyv antiky na európsku kultúru - Periodizácia - Stručný opis antického Ríma - I. Začiatky Ríma - II. Vznik mestského štátu - III. Rozkvet mestského štátu a vznik ríše - IV. Vytvorenie vojenskej diktatúry - V. Dominát - VI. Starožitnosti súkromného života Rimanov - VII. Rímske výtvarné umenie - VIII. Rímske hospodárstvo - IX. Rímske vojsko - X. Súdnictvo - XI. Rímske náboženstvo 2. časť: Latinský jazyk - Ráz rímskej literatúry a jej historický význam - Periodizácia rímskej literatúry - I. Obdobie republiky - II. Cisárske obdobie
Traktát o troch podvodníkoch (De tribus impostoribus) je spis popierajúce všetky tri abrahámovské náboženstvá - kresťanstvo , judaizmus a islam a ktorý odsudzuje Mojžiša, Ježiša a Mohameda ako troch podvodníkov a manipulátorov, ktorí používali falošné zázraky a strach z božieho hnevu, abyupevnili svoju moc. Správy o tomto spise sa objavujú už od 13. stor. Pápež Gregor IX. v roku 1239 z autorstva tohto spisu obvinil cisára Fridricha II. Hohenstaufena známeho pre jeho voľnomyšlienkárstvo. V priebehu ďalších päťsto rokov sú obvinené rôzne významné osobnosti, ako napríklad: Tomasso Campanela, Niccolò Machiavelli, Paul Henri Thiry d'Holbach, Baruch Spinoza, John Milton a mnohí iní. Knihu však nikto nečítal a každý si ju predstavoval po svojom. Tento mýtický traktát, z ktorého existoval iba titul, nakoniec skutočne uzrel svetlo na začiatku 18. storočia. V roku 1719 je nájdený text, ktorého autor zostáva neznámy. Úvodnú štúdiu s názvom Legendárna kniha O troch podvodníkoch napísal Teodor Münz.
Satirické prózy z gréckeho staroveku. Vo svojich dialógoch, ktoré tvoria hlavnú časť tohto výberu, bojoval autor proti náboženským poverám a tendenciám obnoviť vieru v moc a vznešovať bohov, proti malichernosti ľudského zhonu za bohatstvom a mocou...
