Ivan Kočiš
Narodil sa 14.04.1941 v Bratislave. V roku 1963 absolvoval Slovenskú vysokú školu Technickú v Bratislave a získal titul Ing. v oblasti technickej kybernetiky. V roku 1971 obhájil kandidátsku prácu a získal titul CSc. Od roku 1977 do roku 1994 bol členom komisie pre obhajobu kandidátskych prác SAV. Ing. Ivan kočiš, CSc., je činný vyše 35 rokov v exekutívnych pozíciách výskumu a vývoja a v posledných 15 rokoch bol zakladateľom niekoľkých úspešných výskumno-vývojových organizácií. V súčasnosti je predstaviteľom spoločnosti Geothermal Anywhere, kde je vedúcim tvorcom unikátneho systému pre hĺbkové vŕtanie umožňujúce podstatné rozšírenie využívania geotermálnej energie a je spoluautorom 4 relevantných patentov. Zúčastňuje sa prác prípravy projektov a výziev 7. rámcového program EÚ a Operačného programu Veda a výskum MŠSR. Je členom riadiaceho výboru Technologickej platformy EU 7FP EPOSS Smart integration. Bol spoluatorm konceptu schváleného veľkého projektu, SECRICOM, ktorý rieši interoperabilitu krízového manažmentu EU. Od roku 1963 pracoval na ústave technickej kybernetiky SAV, kde za jeho účasti bol vyvinutý prvý 16-bitový riadiaci počítač krajinách východnej Európy. Za tieto práce v roku 1976 mu bola udelená štátna cena v oblasti technických vied, následne sa aktívne podieľal na výskume novej generácie počítačov. V roku 1990 až 1992 bol poradcom pre vedecko-technologické otázky predsedu parlamentu ČSFSR Alexandra Dubčeka. V roku 1992 založil firmu Infotrans, ktorá až do roku 2001 bola dodávateľom bezpečnostných systémov pre Colné riaditeľstvo, Ministerstvo financií a Ministerstvá vnútra a obrany. V roku 2001 vytvoril spoločnosť Ardaco, a.s., kde sa podieľal na tvorbe systému bezpečnostných komunikačných a kolaboračných systémov a systémov ochrany dokumentov v elektronickej a papierovej forme. V roku 1999 bol spoluzakladateľom priemyselného a technologického parku Eurovalley v Malackách., kde bol do roku 2004 predsedom predstavenstva. V súčasnosti sa plne venuje výskumu technológií ultrahlbokých geotermálnych vrtov. Plynule hovorí anglicky, nemecky, rusky.