Ľudmila Peterajová

Prof. Ľudmila Peterajová (1927) je historičkou umenia, ktorá sa podieľala na formovaní povojnového slovenského dejepisu umenia. Vyštudovala romanistiku a spočiatku sa venovala výtvarnej publicistike, orientujúc sa na problematiku slovenskej umeleckej moderny.

Od roku 1953 pracovala v SNG najprv ako knihovníčka, potom až do roku 1973 ako vedúca oddelenia súčasného umenia.

Od roku 1965 pôsobila na VŠVU, kde prednášala dejiny umenia,

V roku 1970 bola kurátorkou národnej expozície na Benátskom bienále. Slovensko reprezentoval Jozef Jankovič, ktorý vystavil osem plastík, medzi inými aj dielo Biela modrá červená. Pavilón bol z politických príčin otvorený s dvojmesačným oneskorením.

V roku 1964 na pôde SNG spolu s Karolom Vaculíkom pripravila monumentálny expozičný projekt Generácia 1909. Svedomie doby. V slovenskom dejepise umenia došlo prvýkrát k syntetickému umeleckohistorickému zhodnoteniu výtvarnej tvorby vtedy strednej generácie slovenských výtvarníkov, zväčša pražských absolventov umeleckých škôl (Bauernfreund, Bednár, Hoffstädter, Kostka, Majerník, Matejka, Milly, Mudroch, Nemčík, Nevan, Pribiš, Studený, Šimerová-Martinčeková, Želibský a iní).

Je autorkou mnohých výstav, katalógov a knižných monografií (Bedrich Hoffstädter, Cyprián Majerník, Albín Brunovský, Magdaléna Robinsonová, Ester Martinčeková-Šimerová).

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/6321168/umenie-vystupit-z-tiena-svojich-textov.html#ixzz2nC1AHwpo