Gustáv Hupka
Narodil sa 17. mája 1925 vo Svätom Jure vo vinohradníckej rodine. Do ľudovej školy chodil v rodisku, do gymnázia v Bratislave. Po maturite roku 1945 študoval filozofiu a taliančinu na FF UK v Bratislave. Ešte ako vysokoškolák bol tlačovým tajomníkom SAV, v rokoch 1947-1948 tajomníkom Umeleckej besedy slovenskej a roku 1949 organizačným tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Po skončení vysokoškolských štúdií roku 1950 jeden školský rok pôsobil ako stredoškolský profesor na Gymnáziu vo Svätom Jure. Potom bol na vojenskej prezenčnej službe. Po návrate sa najskôr stal ústredným tajomníkom sekcie pedagogiky a psychológie a literatúry a umenia v Spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov. V nasledujúcich rokoch bol redaktorom v časopise Predvoj a šéfredaktorom v mesačníku Protifašistický bojovník, neskôr bol redaktorom v týždenníku Život a Bojovník. V rokoch 1970-1974 bol tlačovým poradcom ministra kultúry, v rokoch 1974-1978 riaditeľom vydavateľstva Pallas a v rokoch 1978-1988 šéfredaktorom časopisu Nová cesta. Založil a viedol vlastné vydavateľstvo ARS STIGMY. Zomrel v Edinburghu 3. novembra 2012.
Debutoval básnickou zbierkou Slnko vinohradov (1963), v ktorej sa vyznal zo svojho vzťahu k rodnému kraju. Druhú básnickú zbierku Prsty milencov (1964) tvoria predovšetkým ľúbostné verše, no zároveň vrúcny cit lásky k žene ich posúva do polôh všeobjímajúcej lásky k človeku. Básnická zbierka Tráva zvoní po polnoci (1967) je súborom občianskej a ľúbostnej lyriky s výraznými protivojnovými motívmi a inotajmi na politickú situáciu. V zbierke ľúbostných básní Bohoslužba za lásku (1969) interpretoval ľúbostný cit ako najdokonalejší prejav vzťahu človeka k človeku, v ktorom sa snúbi neha, úcta a vzájomné porozumenie. Kniha básní Tvoj zlatý vek (1971) je súborom politicky motivovanej občianskej lyriky, hlásiacej sa k ideológii predchádzajúceho režimu. Zbierka Vlnobitie v kameňoch (1974) predstavuje myšlienkovú reminiscenciu na autorov rodný vinohradnícky kraj pod Malými Karpatmi a sú v nej prítomné aj tematicky príbuzné básne z predchádzajúcich zbierok. Podobný charakter má aj zbierka prírodnej a občianskej lyriky Buď mojou láskou (1974), pričom autor vníma aj rozporuplnosť i negatívne stránky života. Nasledujúca zbierka Nesmrteľnosť šťastia (1976) je vyjadrením autorovej viery v trvácnosť ľudského šťastia. Knihou prevažne politicky motivovanej poézie je zbierka Hviezdy neumierajú (1977). Tematický návrat do lyrického priestoru detstva a rodného kraja predstavuje básnická zbierka Rúny (1984). Ďalšia zbierka Z môjho mlčania (1990) je súborom básní na predchádzajúce témy. Obsahom i formou v poetickej skratke s dôrazom na myšlienkovú pointu nadväzuje na ľudové múdrosti, ktoré vo veršoch umelecky sugestívne umocňuje. Ku kresťanským ideálom a mravným hodnotám sa prihlásil v zbierke Modlitby hriešnika (1990). Výbery z poézie G. Hupku vyšli pod názvami Zázraky v objímaní (1973) a A opäť slnko (1985). Zbierka veršov Katarzia (1995) je poetickou sondou do filozofie všadeprítomnej Večnosti bytia. Sú to verše plné smútku, verše o živote a o hľadaní šťastia, verše o zmysle a význame morálnych hodnôt vo vzťahu medzi ľuďmi a o ich postojoch v spoločnosti.
G. Hupka je tiež autorom viacerých knižiek a leporel pre najmenšie deti (Malý Janko Vymýšľanko - 1971, Poštár Maco - 1998) a autorom textov populárnych piesní. Z ruskej literatúry 20. storočia preložil niekoľko prozaických kníh. Pre deti pripravil výbery z poézie K. Čukovského, výber z poézie bieloruského básnika J. Kolasa a výbery z poézie talianskych básnikov G. Leopardiho, G. Carducciho a Michelangela Buonarrotiho.
Roku 1998 preložil a vydal Šalamúnovu Pieseň piesní a k svojmu životnému jubileu pripravil básnickú zbierku Bolesť - Fiat voluntas Tua.