Richard Marsina

Dr. h. c. Prof. PhDr. Richard Marsina DrSc. historik, archivár, zakladateľ modernej slovenskej historiografie

• 04.05.1923 Šahy

vzdelanie

gymnázium v Trenčíne a Žiline 1949 Filozofická fakulta Slovenskej univerzity, Bratislava 1952 PhDr. 1962 CSc. 1973 DrSc.

životopis

Profesor Richard Marsina patrí medzi zakladateľov modernej slovenskej historiografie, archívnictva a pomocných vied historických. Je autorom najzákladnejších syntetických dejín Slovenska v stredoveku, ako aj edícií prameňov k nim. Vydal dva zväzky Slovenského diplomatára, ktorý obsahuje prepis všetkých písomných prameňov k dejinám Slovenska do roku 1260. Narodil sa v roku 1923 v Šahách ako syn štátneho úradníka. V roku 1925 sa rodičia vrátili do Žiliny, odkiaľ pochádzali. Základnú školu vychodil v Žiline, gymnázium absolvoval v Trenčíne, odkiaľ prešiel na gymnázium v Žiline. Vysokoškolské štúdium začal na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity, pokračoval na Filozofickej fakulte, ktorú absolvoval v roku 1949. Hodnosť PhDr. dosiahol v roku 1952, titul CSc. v roku 1962, DrSc. v roku 1973. Habilitoval sa za docenta pomocných vied historických na Filozofickej fakulte v Bratislave v roku 1995. Inaugurovaný bol za profesora slovenských dejín o rok neskôr, tiež na Filozofickej fakulte v Bratislave. Čestný doktorát Prešovskej univerzity (Dr.h.c.) mu bol udelený v roku 1999. Po absolvovaní Filozofickej fakulty, napriek zvoleniu profesorským zborom, nemohol z politických dôvodov nastúpiť na miesto asistenta v Historickom seminári. Stal sa pracovníkom Archívu hlavného mesta Bratislavy, potom od roku 1950 bol pracovníkom ústredia Pôdohospodárskeho archívu. Od 1. januára 1956 sa stal pracovníkom Štátneho slovenského ústredného archívu, kde bol vedúcim II. oddelenia. Na jeseň 1956 ho Historický ústav SAV poveril vedením prác na príprave Slovenského diplomatára. Od 1. augusta 1960 prešiel na plný úväzok do Historického ústavu SAV, kde sa v roku 1961 stal vedúcim dokumentačného oddelenia a administratívnym vedúcim Výskumného pracoviska v Budapešti. V rokoch 1960 – 1965 a 1971 – 1983 bol tajomníkom česko-slovenskej sekcie zmiešanej Česko-slovensko-maďarskej historickej komisie, ktorej hlavným gestorom bol Historický ústav SAV. V rokoch 1965 – 1968 bol tajomníkom zboru expertov pri Komisii na vzájomnú výmenu kultúrneho dedičstva s Maďarskou ľudovou republikou. Od februára 1969 do septembra 1970 bol zástupcom riaditeľa Historického ústavu SAV, od roku 1970 do roku 1980 bol vedúcim tajomníkom, potom vedúcim oddelenia najstarších dejín do roku 1982. Prvého januára 1985 bol poslaný do dôchodku a súčasne sa stal konzultantom. Po rehabilitácii, od prvého mája 1990 opäť nastúpil na plný úväzok do konca roku 1993, potom na polovičný do konca mája 1995. V rokoch 1990 – 1996 bol predsedom Vedeckého kolégia pre historické vedy a súčasne členom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. V rokoch 1969 – 1979 bol paralelne externým riaditeľom Ústredného archívu SAV. V rokoch 1969 – 1970 bol podpredsedom Slovenskej historickej spoločnosti, v roku 1971 založil jej Sekciu pre dejiny miest a stal sa jej predsedom. V rokoch 1990 – 1996 bol predsedom Slovenskej historickej spoločnosti. Od roku 1975 bol členom Commission pour l´histoire des villes pri CISH, od roku 1991 jej čestným členom s právami riadneho člena a v roku 1998 bol zvolený za korešpondujúceho člena prezídia Monumenta Germaniae historica v Mníchove. V rokoch 1962 – 1980 prednášal stredovekú diplomatiku na Filozofickej fakulte v Bratislave na odbore Archívnictvo. V školskom roku 1992/93 zorganizoval na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity založenie Katedry histórie, ktorej vedúcim bol do septembra 1998. V rokoch 1992 – 1995 bol predsedom Akademického senátu Fakulty humanistiky na Trnavskej univerzite. V rokoch 1995 – 1998 bol členom Akreditačnej komisie. Hlavnú vedeckú aktivitu vyvíjal profesor Richard Marsina na príprave vydávania stredovekých historických prameňov a na príprave dokumentačnej základne pre túto činnosť. Vypracoval dva diely Slovenského diplomatára a k nim kritické štúdie diplomaticko-historického charakteru. Pracoval na mnohých syntézach dejín Slovenska a slovenských dejín, kde spracovával vždy stredoveké časti. Spracovával problematiku dejín stredovekých miest na Slovensku (Žilina, Trenčín, Zvolen, Nitra, Bytča, Spišská Nová Ves, Dubnica) a v Uhorsku. Zaoberal sa stredovekými rozprávacími prameňmi a legendami, aj osobnosťami slovenskej historiografie (S. Timon, J. Severini, J. Hložník-Hložanský, J. Záborský, M. Bel, A. F. Kollár), ďalej vývojom najstaršieho osídlenia Slovenska v regionálnom aj celoslovenskom rámci, v mnohých prácach sa zaoberal aj veľkomoravskou problematikou, christianizáciou Slovenska a Uhorska a najstaršími dejinami Nitrianskeho biskupstva. Od roku 1955 je profesor Marsina členom Vedeckej archívnej rady, od roku 1990 je jej predsedom. Bol a sčasti aj je členom mnohých vedeckých a redakčným rád. Bol usporiadateľom mnohých hromadných vedeckých podujatí. Od obnoveia členstva Matice slovenskej sa stal jej členom, v rokoch 1990 – 1998 bol členom jej výboru, od roku 1998 je členom Prezídia Matice slovenskej. V rokoch 1992 – 1993 bol hlavným iniciátorom obnovenia Historického odboru Matice slovenskej, ktorého sa stal predsedom a bol iniciátorom pokračovania vydávania Historického zborníka MS od roku 1996. Profesor Richard Marsina je nositeľom Križkovej a Sasinkovej medaily za zásluhy o archívnictvo, striebornej a zlatej plakety Ľudovíta Štúra pre spoločenské vedy SAV, zlatej medaily SAV, medaily I. Széchényiho, udelenej Maďarskou akadémiou vied, medaily Štefana Moysesa, udelenej Predsedníctvom Matice slovenskej a medaily D. Rapanta.

tvorba

Výber z najvýznamnejších prác:

1959 Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v XVI. a XVII. storočí (v spolupráci s M. Kušíkom), I-II. Bratislava 1971 Codex diplomaticus et epistoralis Slovaciae I. Bratislavae 1971, 1973 Štúdie k Slovenskému diplomatáru I/1-2. Bratislava 1978 Slovensko I. Dejiny. Bratislava (X. - XIV. storočie) 1980, 1982 Přehled dějin Československa I/1-2. Praha (XIV. - zač.XVI. storočia a tred. slovenských častí) 1985 Metodov boj. Bratislava 1986 Dejiny Slovenska I. Bratislava (XIII. storočie – 1526, red. celého zväzku) 1987 Codex diplomaticus et epistoralis Slovaciae II. Bratislavae 1989 Štúdie k Slovenskému diplomatáru II/1-2. Bratislava 1992 Slovenské dejiny. Matica slovenská, b.r. (od najstarších čias – 1526) 1993 Dějiny Maďarska. Brno (10. - po. 15. storočia) 1994 Vojenské dejiny Slovenska I. Bratislava (od 10. stor. - 1526) 1997 Legendy stredovekého Slovenska. Vydavateľstvo RAK, Budmerice

Organizačno-editorská činnosť:

1969 Vznik a počiatky mesta Kremnice 1328 – 1430. Banská Bystrica 1974 Spišské mestá v stredoveku. Košice 1975 Žilina, dejiny a prítomnosť. Martin 1984 Národnostný vývoj miest na Slovensku do roku 1918. Martin 1984 Slovenský ľud po rozpade Veľkomoravskejríše. Bratislava 1984 Vývoj správy a miest na Slovensku. Martin 1990 Banské mestá na Slovensku. Martin 1993 Städe im Donauraum. Bratislava-Pressburg 1291 – 1991. Bratislava 1995 Slovenský historik Samuel Timon 1675 – 1736. Trenčianska Turná 1997 Skalka pri Trenčíne. Miesto legiend a pútí. Trenčín 1997 Svätopluk 894 – 1994 (spolu s A. Ruttkayom). Nitra 1997 Daniel Rapant. Život a dielo. Martin