Eugen Weiner

fotograf, pracovník Horskej služby

Texty o osobnosti ŽIVOT EUGENA WEINERA Kvôli vrchom, svojej osudovej láske a vášni, zanechal Eugen Weiner ako mladý peňažný úradník zamestnanie, usadil sa v horách a nebolo azda dňa, ktorý by nebol venoval Jánošíkovmu kraju a ďalším slovenským horským oblastiam.

Začínal na Chate pod Rozsutcom, počas vojny prežil niekoľko mesiacov prenasledovania v skalných bludiskách Veľkého Rozsutca. V povojnovom období bol správcom Chaty pod Sokolím a od roku 1964 až do odchodu na dôchodok bol terénnym pracovníkom Horskej služby.

Vrúcny vzťah k prírode, terchovskému človeku a miestnej ľudovej tradícií vyjadril Weiner najpresvedčivejšie prostredníctvom vlastnej fotografickej tvorby. Jeho snímky pôsobivo reflektujú očarenie z krásy, v ktorej žil a ktorú tak citlivo vnímal. Tri desaťročia systematicky zverejňoval svoje fotografie v rôznych časopisoch, kalendároch, prospektoch či na plagátoch. Z rakúskeho originálu preložil knihu O záchrane v horách (1962), spoluautorsky sa podieľal na obrazových publikáciách Vrátna – dolina Malej Fatry (1966), Vrátna – ein Tal der Kleinen Fatra (1966), Vrátna volgye a Kisfátrában (1966), Malá Fatra (1974). Autorove terchovské fotografie sa nachádzajú i v knihe Petra Cabadaja Na osobnú nôtu (1998). Nemožno však obísť ani Weinerové športové aktivity (zjazdové lyžovanie, horolezectvo) a bohatú prednáškovú činnosť, ktorou taktiež významne propagoval Terchovú, Vrátnu a celý malofatranský svet.

Časť z rozsiahleho fotografického diela Eugena Weinera bola prezentovaná na výstave Reminiscencie. Výstava sa ako súčasť Jánošíkových dní uskutočnila roku 1998.

„Bola raz jedna krajina ... Prekrásna, ľúbezná, milučká. Pán Boh mal mimoriadne dobrú náladu, keď chodil tadiaľto a rozdával plným priehrštím štedrosti krásu na všetký strany. Krásu krajiny, vysokých skalných brál a bizarných útvarov ... V dolinách týchto čarovných hôr žijú ľudia, potomkovia jánošíkovcov, ktorí sa v nespočetných rázovitých ľudových piesňach veselia a spríjemňujú si tvrdý život horských obyvateľov.“ (Eugen Weiner)