Milan Kriššák

Už od mala športoval. Venoval sa hokeju a potom horolezectvu a skialpinizmu a extrémnemu lyžovaniu. Bol dobrovoľný člen horskej služby, horský vodca. V roku 1974 začal pôsobiť ako profesionálny záchranca v Horskej službe TANAPu. Bol československým reprezentantom v horolezectve. V roku 1976 sa stal štátnym trénerom. Bol účastníkom viacerých medzinárodných skialpinistických pretekov v alpských krajinách. S manželkou Františkou Orolínovou mal syna Michala a dcéru Evu. Zúčastnil sa v roku 1975 na prvých majstrovstvách sveta v skialpinizme Troffeo Mezzalama v Taliansku. Bol členom československého družstva, ktoré obsadilo 8. miesto. Na skialpinistických pretekoch v roku 1977 v talianskom Lecce bol jedenásty. Zaznamenal aj ďalšie úspechy na domácich skialpinistických pretekoch. Venoval sa najmä extrémnemu horolezectvu. Spolu s Jurajom Weinczillerom v roku 1966 uskutočnil tretí výstup severnou stenou Matterhornu Bonattiho cestou, zliezol Walkerov pilier na Grandes Jorasses, prvý prestup Allainovou cestou na Petit Dru vystúpil na Mont Blanc zo strany Brenvy a Bonattiho cestou na Grand Capucin.

Expedičné horolezectvo 1969 - Účastník expedície na Nangá Parbat 1971 - Účastník expedície na Nangá Parbat 1972 - Pamír. Výstup na Kullai Ismoili Somonij cez pilier Burevestnika 1973 - Expedícia na Makalu 1974 - Kaukaz. Výstup na štít Voľnaja Ispania severovýchodným pilierom 1975 - Kaukaz. Prvovýstup južným pilierom na Kullai Aböalij ibni Sino 1976 - Expedícia na Makalu. Na vrchol novou cestou JZ pilierom vystúpili 24. mája Milan Kriššák, Karol Schubert a Španiel J. Camprubi. Karol Schubert pri zostupe zahynul. 1977 - Expedícia do Hindúkušu. Z. Drlík, Milan Kriššák, Vladimír Petrík, Miloslav Neumann, M. Pelc a Vladimír Tatarka urobili prvovýstupy S pilierom na Acher Čiogh (7 020 m n. m.), a direttissimu SV steny na Kohe Tez (7 015 m n. m.). 1979 - Posledná jeho výprava na Jannu