Ľudovít Hlaváč

Narodil sa 1. apríla 1921 vo Vajke nad Žitavou (dnešnej Lúčnici), katolícky orientované práce publikoval vo viacerých periodikách, v rokoch 1957 - 1981 bol redaktor a vedúci redaktor Výtvarného života (okrem obdobia rokov 1959 - 1965, keď ho preverovacia komisia určila na prácu v stavebníctve). Hlaváč bol autor monografií o osobnostiach slovenskej fotografie, ako aj ďalších publikácií súvisiacich s jeho osobitným vzťahom k vývinu fotografickej tvorby na Slovensku - Fotografický detail ako metóda tvorby (1964), Dejiny fotografickej tvorby (1967), Sociálna fotografia na Slovensku (1974). Zaujal najmä unikátnymi syntetickými dielami Dejiny fotografie (svetovej - 1987), Dejiny slovenskej fotografie (1989), ktoré sa stali základným prameňom pre výskumné práce ďalších generácií historiografov fotografickej tvorby nielen na Slovensku. Hlaváč v roku 1969 založil v Bratislave prvú galériu fotografie - Komornú galériu Profil (v priestoroch bývalého kina Pohraničník), kde sa pod jeho vedením realizovalo mnoho výstav, z ktorých sám pripravil vyše 40. Dlho spolupracoval na rozvoji amatérskej fotografickej tvorby. Za záslužnú činnosť v oblasti fotografie získal ešte v roku 1970 vyznamenanie Medzinárodnej federácie pre umeleckú fotografiu (FIAP) a pri príležitosti svetovej výstavy fotografie v Prahe roku 1989 pamätnú medailu národného umelca Karola Plicku. Výrazne sa prejavil aj ako invenčný autor kresťansky motivovaných diel krásnej literatúry. Napísal drámu Dvaja na podvrší, román Nepotrebujem ho, ktorý vyšiel pod názvom Vymokliny, vianočné legendy Svetlo vo tmách či Veľkopiatkové príbehy.