Andrej Barčík Pořadí knih (chronologicky)

Kroky Andreja Barčíka (1928-2004), výtvarne aj organizačne aktívnej osobnosti, neboli nesmelým balansovaním, ale zanechali v slovenskom umení nezmazateľnú stopu. Jeho meno je späté so Skupinou Mikuláša Galandu, v ktorej sa stretli názorovo nekonformní umelci s dobovými estetickými doktrínami. Barčík vytvoril jedinečnú výtvarnú techniku a zdokonaľoval ju s intuíciou vášnivého človeka a s vedomou taktikou konštruktívneho umelca. V zadaní priestoru naznačeného čiarou horizontu budoval z vypočítaných línií a kontrastov zátišia dobre známych kuchynských predmetov, lámp, fliaš, rukavíc a hracích kariet. Od polovice päťdesiatich rokov 20.storočia vznikali v jeho ateliéry premyslené kolážové konfigurácie bez popisných detailov, na ktorých dáva vyniknúť kontrastom a štruktúre papiera upraveného monotypiou. Okrem zátiší zobrazoval aj figúry a časť svojej tvorivej energie sústredil na skratkovité zachytenie čŕt ženskej postavy. V súlade so životnými skúsenosťami sa jeho dielo stalo dobre namierenou reflexiou v obraznej podobe terčov, ktoré sú osobným dramatickým mementom, ale aj komplexnejšou výtvarnou úvahou.

Monografia sprevádzajúca tvorbou aktu umelca Andreja Barčíka. Publikácia obsahuje kresby umelca počnúc rannou tvorbou (štyridsiate roky) až po súčasnú činnosť.

E. Štolbová, pražská disidentka z okruhu Ludvíka Vaculíka, zachytila Tatarkovo vyprávění, které bylo v r. 1988 vydáno v Německu pod názvem Navrávačky. Intimní zpověď zralé ženy, která prožila intenzivní milostný vztah s Dominikem Tatarkou v posledních letech jeho života.