Jozef Koščo

Bol slovenský psychológ a univerzitný pedagóg, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj poradenskej psychológie. Narodil sa v Spišskej Novej Vsi, kde v roku 1940 zmaturoval na štátnom reálnom gymnáziu. Ako stredoškolský študent sa angažoval v skautingu, organizovaní mimoškolských podujatí a takmer tri roky bol dopisovateľom dvoch dobových denníkov. V štúdiu pokračoval v odbore filozofia – dejepis na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (názov Univerzity Komenského v rokoch 1939 – 1945). Už v marci 1942 nastúpil ako asistent v Štátnom psychotechnickom ústave v Bratislave. V roku 1944 absolvoval vysokoškolské štúdium a v roku 1945 získal titul doktora filozofie,[1] po úspešnom zložení skúšok a obhájení rigoróznej práce Mladík a povolanie. V roku 1947 úspešne absolvoval komisionálne skúšky na získanie titulu komisára psychotechnickej služby, v roku 1964 získal hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa na docenta prácou Dejiny psychológie. Žiadosť o získanie hodnosti doktora vied zamietol Ústredný výbor KSS, čím mu znemožnil postup k vedecko-pedagogickej hodnosti profesora. Od roku 1957 pôsobil ako vedúci vedecký pracovník.