Jana Juráňová Knihy

Kniha rozhovorů s Agnešou Kalinovou (1924–2014) zachycuje její život jako silný osobní příběh, neodmyslitelně spojený s politickými zvraty 20. století. V první části vzpomíná na šťastné dětství v Prešově, které skončilo s nástupem agresivního nacionalismu. Před deportací uniká do Maďarska, kde se skrývá v katolickém klášteře a později v Budapešti. Po válce se dozvídá o tragickém osudu prešovské židovské komunity, včetně svých rodičů. V poválečné části vzpomíná na víru v novou svobodnou společnost a na studia, rodinný život s manželem Ladislavem Jánem Kalinou, který ji ovlivnil v její kariéře jako překladatelky a novinářky. Práce v týdeníku Kultúrny život jí přinášela radost, avšak s nástupem perzekucí v 50. letech se objevily obavy a strach. Po uvolnění v 60. letech zažila novou éru strachu během normalizace, kdy byla její rodina pronásledována a manžel zatčen. Přesto se nevzdává a v roce 1978 se s rodinou vystěhuje do Německa, kde pracuje v Rádiu Svobodná Evropa až do roku 1995. Její vzpomínky ukazují, jak důležité pro ni bylo svobodně vyjadřovat své názory a zachovat si lidskou důstojnost i v těžkých časech.

V próze Jany Juráňovej sa rozprávačka vydáva na introspektívnu cestu po svojich spomienkach na mladosť a dospelosť, ktoré sú prepojené s rodinným zázemím. Oslava šesťdesiatky bratranca, konajúca sa podľa pevných pravidiel strednej vrstvy na vidieku, slúži ako impulz pre asociačný prúd rôznych drobných príbehov z nepísanej rodinnej histórie. Prítomné aj neprítomné postavy z jej života, vrátane tých, ktoré pozná len z rozprávania, sa pred ňou odvíjajú. Keď sa dej preklopí do nečakanej udalosti, rozprávačka sa stáva priamou účastníčkou diania. Autorka skúma korene a minulosť, nie v historickej, ale v mentálnej a emocionálnej podobe, a skúma, ako sa vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vplietlo do osudov ľudí a ovplyvnilo naše vnímanie reality, rozhodovanie a posudzovanie súčasných udalostí. Jana Juráňová, prozaička a dramatička, sa vo svojej literárnej činnosti zaoberá rôznymi témami a žánrami, pričom jej dielo získalo viaceré ocenenia a uznania. Píše aj pre deti a jej hry sa uvádzajú na slovenských javiskách. Získala štátne vyznamenanie za zásluhy o rozvoj demokracie a ochranu ľudských práv.

Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie teenagerky. Justínka, dievčinka, ktorá bude mať 14 a ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo. A aj nad tým premýšľa. Do jej úvah sem-tam vplynú Juráňovej krátke a jadrné interpretácie známych ľudových rozprávok.

Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

V poradí jedenásty zborník radu Aspekty vznikol v rámci spolupráce partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a Slovenskej republiky so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Spoločnú tému tohtoročného projektu určila otázka, ako sa utváral rodový diskurz počas dvoch desaťročí po páde totality. V ASPEKTE sme nazvali svoj projekt “20 rokov po: rodové aspekty novej verejnosti“ a sústredili sme sa na momenty zrodu a pôvodné feministické východiská prvých skutočne verejných tém rodového diskurzu na Slovensku.

Násilie a jeho následky - od týrania v súkromí po politický teror. Kniha profesorky psychiatrie na Harvardovej univerzite je široko koncipovaná práca o psychickej traume ako dôsledku prežitého násilia. Masové ukrutnosti, ktoré sa napáchali počas vojen v Európe, Ázii a Afrike, pritiahli medzinárodnú pozornosť k devastujúcemu účinku násilia a vyústili do poznania, že psychická trauma je celosvetový a univerzálny jav. Násilie sa však nestáva "len tak", a nech sa týka jednotlivej osoby, alebo celých skupín ľudí, vždy ide o to, že ten, kto má moc, zneužíva svoje postavenie. No kým politické zajatie vo všeobecnosti vnímame a registrujeme, domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, veľmi často nevidíme. Výskum psychickej traumy spôsobenej násilím je teda zákonite politická vec. Jedinečným prínosom knihy je spôsob, akým autorka prepája súkromný svet osôb, ktoré prežili násilie, a spoločenský kontext, ktorý svojou štruktúrou umožňuje násilie páchať.

Ružena, Klára, Elena, mama. A jedna rodinná oslava, kde je takmer všetko inak. Alebo je všetko práve že tak. A jeden pohreb na konci. Ženské postavy Jany Juráňovej sa nemôžu sťažovať na to, že by zanikali v Žene, ktorú nielen literatúra tak často ťahá za nohy. Ženy sú orodovnice. Alebo kradnú mužov iným ženám, alebo sú krkom, čo hýbe hlavou, i keď veľmi dobre vieme, že je ľahšie pohnúť čímkoľvek iným než takou hlavou. No a tie ostatné sú orodovnice.

Kniha významne ovplyvnila myslenie v akademických aj iných oblastiach. Autorka Judith Butler, profesorka na Kalifornskej univerzite v Berkeley, sa zaoberá mocou, rodom, sexualitou, jazykom a identitou. Dvadsaťštyri rokov po prvom vydaní je Butler globálne uznávanou intelektuálkou. Jej dielo dokazuje, že problematika rodu sa stala predmetom záujmu v rôznych nových prostrediach, ktoré presahujú tradičné centrá produkcie poznania. Butler sa zameriava na otázky ľudskej existencie, najmä v kritických momentoch, keď hrozí neexistencia. Snaží sa sprostredkovať svoje názory tak, aby boli zrozumiteľné v rôznych kontextoch. Pojem rodu, pre niektorých symbolizujúci nepriateľa, v skutočnosti naznačuje, že muži a ženy sa stávajú produktom mnohých faktorov, pričom proces môže prebiehať inak, než zamýšľajú aktéri. Predstavy o stabilite mužskosti a ženskosti presahujú osobné životy; reprezentujú harmóniu a poriadok vo svete. Ich narušenie ohrozuje túto predstavu a v prebudenej a úzkostnej obrazotvornosti môže svetu hroziť zánik.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) sa vo svojej korešpondencii s manželkou Ilonou (1856 - 1932) odhaľuje ako nežný snúbenec a milujúci manžel. Listy, písané takmer tridsať rokov, sú pokojné, vrúcne a naplnené každodennosťou, pričom zachytávajú jedinečný príbeh ich celoživotného vzťahu, rozprávaný z jednej strany, keďže Ilonine odpovede sa zachovali len útržkovito. Väčšina korešpondencie sa sústreďuje na obdobie pred svadbou a krátke obdobia odlúčenia, najmä počas básnikových pobytov v kúpeľoch. Tieto listy otvárajú obraz manželského spolužitia a zachytávajú život na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, pričom zachytávajú aj stálosť lásky v každodenných premenách a príbeh jazyka. Hviezdoslav sa odhaľuje ako komentátor rodinného a spoločenského diania, starostlivý domáci pán a občas aj ako advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie. Kniha, zostavená spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala aj vo svojom románe, ponúka kompletnú korešpondenciu a bohatý doplnkový materiál, pričom vyniká grafickým spracovaním. Juráňová sa vrátila do archívov, aby na tento vzťah nazrela inými očami.

Vormittags fällt es Ľudmila leicht, unsichtbar zu sein. Vor den Ambulanzen ist der Andrang groß. Sie hat gelernt, sich etwas abseits zu setzen und auf die Frage, ob sie auf eine Untersuchung warte, unsicher zu nicken oder einfach zu lächeln. Als Achtzigjährige kann sie sich das erlauben. Ihre wievielte Nacht war das in dem stillgelegten Wartezimmer? Egal, zum Glück ist es nicht weit bis zur Cafeteria … Der Journalist Miloš sucht seit Jahren nach einem Thema, das er als Sujet für einen Kriminalroman nutzen könnte, doch auch auf diesem Gebiet überholen die gierigen Jungspunde ihn ständig. Sobald die Presse etwas Interessantes vermeldet, schreiben sie schnell ein Buch, ein anderer dreht danach eilig einen Film, alle haben das Gefühl, dass die Gesellschaft wahnsinnig gespiegelt ist, und die Welt dreht sich weiter, nur bei Miloš wächst der Frust. Außerdem hat er gerade einen eingeschlagenen Schädel. Zum Glück kann er schon aufstehen und sich etwas aus der Cafeteria holen ... Miloš findet Ľudmila, doch wird er auch „seinen Kriminalfall“ finden?