Jana Juráňová Knihy

Kniha rozhovorů s Agnešou Kalinovou (1924–2014) zachycuje její život jako silný osobní příběh, neodmyslitelně spojený s politickými zvraty 20. století. V první části vzpomíná na šťastné dětství v Prešově, které skončilo s nástupem agresivního nacionalismu. Před deportací uniká do Maďarska, kde se skrývá v katolickém klášteře a později v Budapešti. Po válce se dozvídá o tragickém osudu prešovské židovské komunity, včetně svých rodičů. V poválečné části vzpomíná na víru v novou svobodnou společnost a na studia, rodinný život s manželem Ladislavem Jánem Kalinou, který ji ovlivnil v její kariéře jako překladatelky a novinářky. Práce v týdeníku Kultúrny život jí přinášela radost, avšak s nástupem perzekucí v 50. letech se objevily obavy a strach. Po uvolnění v 60. letech zažila novou éru strachu během normalizace, kdy byla její rodina pronásledována a manžel zatčen. Přesto se nevzdává a v roce 1978 se s rodinou vystěhuje do Německa, kde pracuje v Rádiu Svobodná Evropa až do roku 1995. Její vzpomínky ukazují, jak důležité pro ni bylo svobodně vyjadřovat své názory a zachovat si lidskou důstojnost i v těžkých časech.

Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Násilie a jeho následky - od týrania v súkromí po politický teror. Kniha profesorky psychiatrie na Harvardovej univerzite je široko koncipovaná práca o psychickej traume ako dôsledku prežitého násilia. Masové ukrutnosti, ktoré sa napáchali počas vojen v Európe, Ázii a Afrike, pritiahli medzinárodnú pozornosť k devastujúcemu účinku násilia a vyústili do poznania, že psychická trauma je celosvetový a univerzálny jav. Násilie sa však nestáva "len tak", a nech sa týka jednotlivej osoby, alebo celých skupín ľudí, vždy ide o to, že ten, kto má moc, zneužíva svoje postavenie. No kým politické zajatie vo všeobecnosti vnímame a registrujeme, domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, veľmi často nevidíme. Výskum psychickej traumy spôsobenej násilím je teda zákonite politická vec. Jedinečným prínosom knihy je spôsob, akým autorka prepája súkromný svet osôb, ktoré prežili násilie, a spoločenský kontext, ktorý svojou štruktúrou umožňuje násilie páchať.

Ružena, Klára, Elena, mama. A jedna rodinná oslava, kde je takmer všetko inak. Alebo je všetko práve že tak. A jeden pohreb na konci. Ženské postavy Jany Juráňovej sa nemôžu sťažovať na to, že by zanikali v Žene, ktorú nielen literatúra tak často ťahá za nohy. Ženy sú orodovnice. Alebo kradnú mužov iným ženám, alebo sú krkom, čo hýbe hlavou, i keď veľmi dobre vieme, že je ľahšie pohnúť čímkoľvek iným než takou hlavou. No a tie ostatné sú orodovnice.

Judith Butler je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Teoreticky sa venuje problematike moci, rodu, sexuality, jazyka a identity. Kniha Trampoty s rodom významným spôsobom ovplyvnila myslenie nielen v akademických kruhoch, ale aj v iných štruktúrach spoločnosti. Autorka knihy Judith Butler je dnes, dvadsaťštyri rokov od prvého vydania knihy Trampoty s rodom, intelektuálkou globálneho významu. Svedčí to o troch veciach: Po prvé, že problematika rodu sa stala predmetom záujmu v mnohých nových prostrediach, nepatriacich do tradičných vládnucich centier produkcie poznania, a to tak z disciplinárneho,ako aj geografického hľadiska. Po druhé, že myslenie autorky sa sústreďuje na otázky ľudskej existencie v širokom význame, no najmä vo chvíľach, keď ľudským bytostiam hrozí neexistencia. Po tretie, že sa Butler usiluje o také sprostredkovanie svojich postojov a argumentov, ktoré je zrozumiteľné v rôznych kontextoch.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) sa vo svojej korešpondencii s manželkou Ilonou (1856 - 1932) odhaľuje ako nežný snúbenec a milujúci manžel. Listy, písané takmer tridsať rokov, sú pokojné, vrúcne a naplnené každodennosťou, pričom zachytávajú jedinečný príbeh ich celoživotného vzťahu, rozprávaný z jednej strany, keďže Ilonine odpovede sa zachovali len útržkovito. Väčšina korešpondencie sa sústreďuje na obdobie pred svadbou a krátke obdobia odlúčenia, najmä počas básnikových pobytov v kúpeľoch. Tieto listy otvárajú obraz manželského spolužitia a zachytávajú život na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, pričom zachytávajú aj stálosť lásky v každodenných premenách a príbeh jazyka. Hviezdoslav sa odhaľuje ako komentátor rodinného a spoločenského diania, starostlivý domáci pán a občas aj ako advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie. Kniha, zostavená spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala aj vo svojom románe, ponúka kompletnú korešpondenciu a bohatý doplnkový materiál, pričom vyniká grafickým spracovaním. Juráňová sa vrátila do archívov, aby na tento vzťah nazrela inými očami.

Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Jana Juráňová nadväzuje románom NANIČHODNICA na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy. Stávame sa svedkami príbehu starej ženy Ľudmily, ktorej sa život skomplikoval po smrti jej spriaznenej duše Marieny. Ako sa spoločnosť stavia k pomoci človeku, ktorý prišiel o svoje bývanie i o najbližších? Kniha Naničhodnica je sondou do zdravotníckeho prostredia, i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu. Kto z nich Ľudmilu zachráni?

Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy - novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás ´zopakovala´ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.