Ján Domasta Knihy

Povesti sú súčasťou histórie, daly by sa povedať, že sú dačo ako protohistória. V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe. Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.

Z románu Nedele bez harmoniky vanie poézia detstva. Čaro mladosti je vari v bezprostrednosti názoru na svet, v dostatku voľnej, životom ešte nedoráňanej fantázie, ktorá mladým pomáha prenášať sa nad príkoria, údery, prekážky...

Povesti sú súčasťou histórie, daly by sa povedať, že sú dačo ako protohistória. V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe. Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.

Povesti sú súčasťou histórie, daly by sa povedať, že sú dačo ako protohistória. V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe. Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.

Zbierka poviedok a krivdách kapitalistického zriadenia na deťoch.

S dvojročným odstupom vychádza opäť v Stredoslovenskom vydavateľstve ďalší diel „Povestí o hradoch" Jána Domastu. V štrnástich celkoch — povestiach, dej ktorých je zasadený do hradov, a medzi múry mestských hradieb približuje čitatelovi miesta, z ktorých mnohé sú dnes už len historickoupamiatkou, resp. príjemným miestom oddychu turistu, či náhodného návštevníka. Staré hrady so slávnou i menej slávnou bojovou históriou, známe slovenské dediny i mestá, hlboké rokliny a husté lesy sú javiskom, na ktorom autor — výborný rozprávač rozohráva jednu z možných variácií uchovaných povestí. Domasta pri ich interpretácii využíva najstaršie dostupné pramene, ktoré dotvára svojou fantáziou, pričom však zachováva ich historické jadro a v daných možnostiach aj historickú, prípadne ľudovú motiváciu. Povesti, ktorých dejovou osnovou je vo viacerých prípadoch napr. túžba po bohatstve vedúca až k zrade vlastných (Kremnické pávy, Tri krížiky vlastnou krvou a i.) alebo nenásytná chamtivosť, nenávisť, zhýralosť a ďalšie ľudské neresti (Devínsky šašo a jeho chovanica, Čarodejník na Vinnom, Vrece, čo sa nemohlo naplniť, Lakomý Gulden a prefíkaná Vanda, Posledný hintov velkomožného pána Balassu), ale i iné; taktiež láska, hrdinstvo, zbabelosť, ľúty boj a kruté vojny (Poľská kňažná a rytier Roland, Pustovník na Smutnom vŕšku, Komárňanská hrdinka, Levické biele husi) sú príjemným, osviežujúcim čítaním, ktoré zaujme každého, kto knihu chytí do rúk.