Paulus Hochgatterer

Paulus Hochgatterer je miláčikom literárnej kritiky, predovšetkým odkedy začal písal detektívne romány. Kritici, ktorí považujú detektívku skôr za brak, za jednoduchý žáner určený pre široké masy, narazili pri dvoch doterajších románoch tohto autora na „každodennosť zla“ alebo na „desivú idylu“. Oprávnene vyvolávajú témy ako hriechy nacistov a zneužívanie detí, ktorým sa Hochgatterer vo svojich dvoch detektívnych románoch venoval, hrôzu. Tí, čo nepoznajú veľa iných detektívok, sú uchvátení a pošuškávajú si, že Hochgatterer píše „viac ako detektívky“. Odborníci ho zase kritizujú, že sa príliš „bojí konktrétnosti“ (Thomas Wörtche).

Konkrétno však môže stáť len v popredí. Ľudské poznanie je neisté. To zistia obaja strážnici poriadku, detský psychiater Raffael Horn a komisár Ludwig Kovacs, ktorých Hochgatterer posiela na prieskum. Jeho romány sú subtílnymi, otvorenými rozprávaniami o práve, poriadku a odhalení. V ich centre nestojí ani zločin, ani znovunastolenie porušeného poriadku, ale zlyhávanie. Napriek principiálnej ochote a značnej inteligencii spoločensky zodpovedných protagonistov – policajta a psychiatra. Na konci nie je objasnenie, ale pochybnosti: Čo sa tým získa, ak sa podarí primäť traumatizované dieťa k výpovedi o páchateľovi (Die Süße des Lebens/Sladkosť života 2006)? Čo je poriadok? Kto ho určuje?

Paulus Hochgatterer napísal poviedky, romány a populárno-náučné knihy, ktoré boli ocenené mnohými literárnymi cenami (okrem iného aj Nemeckou cenou za detektívku 2007). Jemu samotnému je úplne jedno, do akej priehradky – detektívka, alebo nie detektívka? – ho zaraďujú. Po ťažkom pracovnom dni by nechcel čítať ani písať nudné knihy.